Sardínia – deň 4

Sobota, 4.4.2026

Cuile – Irgoli – Orosei

➡️ 24,4 km ⬆️ 798 m ⬇️ 1328 m

V noci som sa dosť budila, lebo mravce naozaj nemám rada a mala som paranoju, že po mne lozia. Jozef vonku varí kávu a chystá raňajky. Zatiaľ vynesiem všetky veci, nech sa trošku prevetrajú.

Konečne máme nad hlavami krásnu modrú oblohu. Dnes je 4. deň a máme to iba nejakých 20 km do mesta Irgoli a ubytovanie máme v Orosei. Začíname chvíľu po 8. Ráno je chladné a mám na sebe páperku. Pokračujeme 4 km po lesnej ceste.

Žiadne vodné zdroje sme na tejto strane kopca nenašli. Prídeme ku diaľnici a dávame si prestávku, ja si musím odskočiť a Jozef si číta správy.

Potom sa ešte prezlečiem, obliekam kraťasy prvýkrát za tento výlet. Posilníme sa čokoládou a ideme asi tri kilometre po bočnej ceste, ktorá ide vedľa diaľnice. Zdraví nás veľa cyklistov a máme výhľady na včerajší hrebeň.

Dnes nám stačí prejsť iba cez kopec do ďalšej dediny. Pofiderným podchdom prechádzame popod diaľnicu. Ideme po cestičke, ktorá vyzerá skôr pre zvieratká. Pomaly stúpame a konečne narzíme na rieku Riu de su Coloncone, prvú od rána. Robíme si prestávku s filtrujeme 3 litre vody.

Papáme pri tom oriešky a čokoládu. Rozhodli sme sa ísť skratkou. Jej kvalita, bude asi podobná chodníku, nie moc dobrá. Šplháme sa priamo dohora, cítime sa ako v Hornej Vsi na hríboch. To je dobre, treba trénovať, za chvíľu začína sezóna. Čím bližšie k vrcholu, tým viac blúdme.

Stále nachádzame nejaký chodníček, ale to je skôr od zvieratiek. Konečne sme na hrebeni, kadiaľ vedie lesná cesta.

Máme krásne výhľady na všetky strany a kopu kravičiek okolo. Sú ale nejaké bojazlivé, akonáhle sa priblížime, tak zbesilo začnú utekať, a práve našim smerom. Pár desiatok metrov bežia pred nami.

Vytešujeme sa z kvality tejto hrebeňovky, nie však dlho. Odbočíme na úzky chodníček cez zelinu. Škoda, že som sa prezliekla do kraťas, pretože mám teraz celé doškrabané nohy a musím sa predierať.

Zoberie nám to strašne veľa energie a vôbec nás to nebaví. Čakali sme, že odtiaľto už bude ten chodník lepší a že už všetko predieranie máme za sebou. Sme z toho dosť frustrovaní a už sa veľmi tešíme, keď si dáme dneska prestávku a vyspíme sa v izbe. Na konci tohto chodníka je malá lúčka, tak sa tešíme, že už nemusíme chodiť cez rastliny, ale celá lúka je podmáčaná, takže zase musíme preskakovať a obchádzať, a máme mokré topánky. Nohy mám celé doškrabané a zrazu moje tetovanie škrabajúcej mačičky má oveľa väčší zmysel.

Zobralo nám to vôľu pokračovať a preto si dávame na kamení prestávku. Dojedáme všetko, čo máme, všetky syry, salámu a chleba, aby sme čo najrýchlejšie a najľahšie zbehli dole do mesta. Rozmýšľam aj nad predzlečením sa do nohavíc, ale už to nechám tak, je dosť teplo. Hádam už  bude ten chodník lepší. Predierame sa posledných pár stoviek metrov cez vysoké kríky, že ma skoro ani nevidno.

Prejdeme rebríkom cez ohrádku a už sa ocitáme na ceste, ktorá vedie až dole do dediny.

Máme to ešte nejakých 10 kilometrov do mestečka Irgoli a je celkom dosť teplo, príjemná zmena oproti predchádzajúcim dňom. Chceli sme stihnúť skorší autobus o druhej, ale cesta je aká je a určite to nestihneme.

Nevadí, dáme si  prestávku v nejakej kaviarni alebo bare a počkáme na autobus. Svižným tempom ideme do dola. Klesáme dlhými serpentínami a máme celkom pekné výhľady na Monte Tuttavista (806 m.n.m.) nad mestečkom Orosei.

Originálna trasa vedie cez Monte Tuttavista, je to 800 výškových navyše, ale už sme tam boli, keď sme boli prvýkrát na Sardínii, tak sme sa rozhodli ju vynechať a ísť rovno do Orosei.

Posledné kilometre už sú zdlhavé a po asfaltovej ceste, takže sa mi moc nechce. Každú chvíľu kontrolujem počet km na hodinkách. Kúsok pred mestom stretávame prvých diaľkových turistov, dve Francúzky, tak sa na chvíľu zastavíme a rozprávame sa s nimi. Sú na ceste už 20 dní, prešli 350 kilometrov a robia celú trasu Sentiero Italia na Sardínii, čo je nejakých 600 kilometrov. Vraveli nám, kde spali a aké mali počasie, kde je dosť vody a pýtali sa na nadchádzajúcu časť. Tak im na mape ukazujeme, kde sme spali a kde je treba dávať pozor na vodu a ktoré úseky sú celkom drsné. Bolo príjemné stretnúť ďalších turistov a vraveli nám, že tiež moc ľudí vlastne nestretali, ale že je to tu veľmi pekné. Ešte nám hovoria zážitky z poslednej noci, kedy spali na pláži pri Orosei a nejakí chalani do nich o polnoci začali hádzať kamene. Museli volať políciu a moc sa teda nevyspali. Rozlúčime sa, zaprajeme peknú cestu a my  sa rýchlo ponáhľame do dediny. V dedine sú pekné nástenné malby s motívmi  tradičného života na Sardínii a všade sú porozmiesňované sviečky, keďže je biela sobota a budú tu nejaké procesie.

Vyberáme si  rušnejšiu kaviaren, dávame si po káve a aperole, a oddychujeme. Za tú hodinu a pol, čo tu sedíme, sa tu prestriedá kopa ľudí, mladých, starých, prídu na trištvrtehodinku, porozprávajú sa so známymi a potom sadnú do auta a idú preč (je tu limit na alkohol).

Ešte máme do autobusu čas, tak si Jozef dáva pivko a je píšem blog. Autobus ide načas a chceme si kúpili lístok, ale nedá sa zaplatiť nijakým spôsobom v autobuse, tak šofér iba ukáže, nech ideme dozadu a tak sa vezieme zadarmo asi 10 kilometrov do mesta Orosei. Z okna autobusu poznávame nejaké uličky. Boli sme tu ubytovaní pred štyrmi rokmi. Hneď sa ideme ubytovať, operieme veci, osprchujeme, naplánujeme trasu a ideme nakúpiť na nasledujúce tri dni. Obchod nemá úplne dobrý výber, ale nejako to dáme dokopy. Na raňajky sme si kúpili vajíčka, keď máme tú kuchyňu. Vo večernom meste je celkom rušno, spozorujeme veľa mačičiek a veľmi pekne to tu vonia rozkvitnutými kvetmi. Ideme si zaniesť nákup na ubytovanie a ideme sa najesť do Pizzeria Da Stefano, kde sme chodili aj pri minulej návšteve. Dávame si pizzu Naploli a Capricciosa. Ako tak jeme a zaplnia sa nám brucha, tak na nás príde strašná únava a uvedomíme si, že vlastne sa nám zajtra nechce ísť 30 kilometrov, čo sme si naplánovali. Meníme náš plán a vyberáme pobrežný trail do Cala Gonone, kde prespíme v kempe. Cestou na ubytovanie ešte skontrolujeme či náhodou pekáreň nebude zajtra otvorená. Nebude, nič prekvapivé. Ideme už teda spať. Snažím sa v posteli ešte pridať blog, ale úplne ma vypne.