Sardínia – deň 5
Nedeľa, 5.4.2026
Orosei – Cala Gonone
➡️ 18,1 km ⬆️ 393 m ⬇️ 372
Mne sa tak zle spalo v tej posteli, strašne mäkký matrac sme mali. Hodiny mi píšu, že som mala dosť nekvalitný spánok. Už sa teším do stanu. Nemáme budík a polihujeme v posteli. Na raňajky máme vajíčka na masle s rajčinami. Zeleninu jeme po 5 dňoch. Ešte necháme dosušiť veci, pobalíme a pred 10 vyrážame. Akurát stretáme ľudí, ktorí idú do kostola. Starší veľmi pekne, elegantne oblečení a mladí v krojoch.
My zamierime k moru. Najprv pomedzi políčka a potom popri prímorskom jazere. Pred 11, počujeme nejaký riadny rachot, ktorý neustáva dobrých 15 minút, asi oslavy Veľkej noci.
Medzi jazerom a morom je borovicový les, oblasť Su Barone. V lete to tu musí byť plné. Pomedzi stromy sú urobené cestičky a parkovacie miesta. Keby sme vedeli, tak to potiahneme až sem a zašijeme sa niekde medzi stromy.
Na konci lesa je tabuľa so zákazom stanovania, tak by nás to vyšlo na 400€ – 200€ za stan s 200€ za varič. Trasa ide našťastie v tieni, tak sa ide celkom fajn. Pri pláži Cala Osalla je nejaká kaviareň. Ideme sa pozrieť či sú dnes otvorení.
Ujo nám po taliansky hneď niečo začne vyprávať z čoho pochopím, že sú zatvorení, ale niečo na pitie nám dajú, tak si dáme po espresse a chvíľu oddýchneme. Trasa ešte pokračuje popri mori, ale máme problém ju nájsť. Nakoniec sa dovtípime, že ide naozaj popri mori popod vysoký útes.
Najprv ideme cez nánosy zosušených rias a potom postupujeme po ostrých pobrežných kameňoch. Neviem či sme trafili príliv, ale sú oblasti kedy sa musím šplhať po útese, aby som prešla ďalej.
Táto trasa je značená plnou čiarou, tzn. pekná vychádzka vhodná pre začiatočníkov. Toto sa mi veru nezdá. Pre mňa to je fajn, aspoň spestrenie dňa, ale keby sa na to vydá rodina s deťmi, no neviem neviem.
Prechádzame cez kadejaké skalné útvary až popláž, Cala Cartoe. Mnoho ľudí tu trávi nedeľný čas. Zväčša cudzinci, Taliani by sa nekúpali. Kúsok za plážou, na vyhliadke, si dávame obed, sendvič s maslom, so salámou a paradajkami.
Chvíľku si oddýchneme a potom ideme na veľmi prudké stúpanie 300 výškových metrov, ktoré je v podstate kolmo dohora po skale, ale je to jediné stúpanie z dnešného dňa.
Začína byť dosť teplo, takže často zastavujeme, aby sme sa napili vody. Stúpame po skalách a otvárajú sa nám výhľady na okolité pláže. Stretávame aj pár ľudí, napríklad skupinu Čechov, ktorí sa ma pýtajú, či je tá pláž ešte ďaleko.
Oni to už majú celkom dobre, idú už iba dole kopcom, ale my sa ešte trošku mordujeme cestou dohora. Konečne prídeme na panoramatickú vyhliadku. Odtiaľto je už pekná cestička.
Čo tiež znamená, že už nemáme tieň zo stromov, takže vyťahujeme dažníky, aby sa nám išlo trošku lepšie. Jozef mi uchádza hneď na začiatku, lebo nemá rád takéto teplo. Ja si pomaly vykračujem, mne to teplo až tak nevadí a sú tu pekné výhľady na more. Dnes máme oddychový deň, nie je sa kam ponáhľať. Klesáme do dediny Cala Gonone.
Aj tu sme už boli pri našej minulej návšteve a rozhodujeme sa, či ísť najprv do kempu a potom sa prejsť na pláž alebo naopak. Ideme teda najprv na pláž. Po ceste skontrolujeme, či náhodou nie je nejaký obchod otvorený, pretože je to turistická oblasť, ale žiaden nenájdeme. Ideme si na chvíľku sadnúť na pláž. Aj si nôžky namočím v mori, ale ešte je riadne studené. Potom ideme do Garden Baru a dáme si pizzu, pivko, aperol a oddychujeme. Dnes sme mali celkom taký pohodový deň a Jozefovi sa to ráta ako oddych na pláži.
Presunieme sa do kempu, za jednu noc platíme 26 € a sme dosť prekvapení, ako tu je plno. Kemp zaberá asi tretinu celej dediny a je skoro plný Nemcov. Michael nám ukáže nejaké stanové miesta, tak si jedno fajné vyberieme a hneď sa idem osprchovať. Potrebujem si umyť vlasy ešte kým tu trochu svieti slniečko a stihnú vyschnúť. Keďže máme k dispozícii umývarky, opäť perieme nech nemusíme nasledujúcich pár dní. Usudzujeme, že včera to ubytovanie naozaj nebolo potrebné. Mohli sme to potiahnuť do toho lesa pri mori a dnes prespať tu. Kempy mám radšej a aj sa mi lepšie spí v stane. Vedľa stanu máme stôl, tak sa pekne porozkladáme. Keďže sme boli na taký neskorý obed, nie sme moc hladní. Jozef ale predsa len varí hubovú polievku. Nie je moc dobrá, Jozef ju teda oželie a ide spať. Ja si trochu dám, aby som sa náhodou nezobudila hladná v noci. Posielam ešte nejaké e-maily a mala som zámer aj písať, ale vôbec mi to nejde. Idem spať asi o 11. Kempy už stíchol, ale aj tak si dávam štuple do uší a bufku cez oči.
