Štvrtok, 17.7.2025
Bivacco Emilio Marigonda – Domodossola
24,3 – 1093 m ⬆️ – 2580 m ⬇️ – celkovo 213,7 km
Vstávame o 7 ráno. Nespala som moc dobre, svietil mi mesiac cez okno a zdalo sa mi nejako moc teplo. Pod spacákom bolo teplo a mimo neho zima. Pastieri už sú so stádom na paši. My sa pobalíme a na raňajky dojedáme včerajšie cestoviny. Dáme si ešte kávičku z koťoga a vydáme sa na cestu. Dnes som ešte naplánovala výstup na nejaké hraničné kopce predtým ako sa poberieme späť do Domodossoly.
Vonku nám nejako fučí a som už rada, že dnes končíme, mám dosť. Po úpätí stŕmych kopcov stúpame ku Lago di Oriaccia a chodník je veľmi príjemný.
Odtiaľ stúpame kolmo hore do sedla Passo di Oriaccia nord, kde stretáme prvých ľudí. Fučí tam neskutočne silný vietor, obliekame si neprefuky a hľadáme chodník smerujúci na Cima Verosso.
Žiadny tam nie je, tak iba stúpame po kameňoch kadiaľ sa nám to zdá najlepšie. Vietor je silný, nepríjemný a vyčerpávajúci. Toto je náš posledný kopec na celej túre, odtiaľto pôjdeme už iba dole viac ako 2000 m. Teda vlatne som mala naplánované ešte nejaké sedlá, ale nemám už na to energiu, tak ideme najkratšou cestou dole.
Zídeme prudkým kopcom ku chate Rifugio Gattascosa. Odtiaľ už aj vietor poľaví. Naberieme si vodu a pokračujeme ku Lago Ragozza, kde si dávame prestávku na jedlo. Jeme chlebo so syrom, salámou a čokoládu, a s nevôľou pokračujeme v ceste dole. Keď človek prekoná takéto veľké prevýšenie za jeden deň, tak vidí ako sa krajina mení. Už sme vo výške nejakých 2000 m.n.m. a úplne to tu pripomína Tatry, len s oveľa menej ľuďmi.
Mne sa moc nechce kráčať a mám úplný útlm. Tak sa zastavujeme a zbierame čučoriedky. Nazbierame si každý po pol hrnčeku a pridávam cukor, ktorý som zobrala na poslednej káve. To je dobrota. Je to pracné, ale podľa mňa to stojí za to. Posilnení pokračujeme v klesaní k Rifugio San Bernardo. Hustota ľudí sa zvyšuje. Je to tu prístupné autom a veľmi pekná príroda. Nezastavujeme sa a pokračujeme cez zhluky domčekov s krásnym výhľadom.
Ihličnatý les sa mení na zmiešaný a vyzerá to ako na Kysuciach. Keď zíjdeme ďalších 500 metrov, vyzerá to ako v Hornej Vsi. Máme výhľad na krásnu horskú dedinu Bognanco. Dostaneme sa už do doliny a pokračujeme ponad rieku Bogna. Občas prejdeme cez skalné kaňony prítokov.
Čím nižšie, tým je príroda suchšia a viac kamenistá. Prekvapivo stretáme jedeného cyklistu a dokonca aj jednu turistku. AK by bolo niečo takéto na Slovensku, tak by to bolo asi dosť populárne, ale tu je o toľko viacej možností, že to tu celkom zarastá. Miestami to vyzerá ako z nejakého hororu. Kedysi to tu bolo obývané, ale teraz tu ostali iba prerastené polorozpadnuté domy a pozemky rozdelené skalnými stenami.
Zamýšľame sa čím sa asi mohli zaoberať ľudia, ktorí tu žili. Pretože pestovať sa tu moc nedalo a jedine asi mohli niečo chovať a robiť niečo s drevom. Mala som na mape označené potôčiky. Aj sme pri jednom stáli, že sa ideme umyť, ale povedali sme si, že bude ešte ďalší. Ale ďalší už nebol. Prídeme do dedinky Monteossolano. Je tem aj kohútik, ktorý tečie do takej betonovej nádoby a veľmi dobre by sme sa tam okúpali, ale sme trochu na očiach. A je aj poriadne teplo a ešte by sme sa spotili kým by sme prišli dole. Dávame si ale chvíľu prestávku, je to celkom čarovná talianská dedinka.
V záhrade sme videli gigantické rajčiny. Na miesto, kde by som dnes chcela spať to sú ešte 4 km. Už máme toho celkom dosť, tak pridáme do kroku. Na mieste, ktoré som mala poznačené nebola rovinka, ďalej by sa aj našla, ale už to boli sady a súkromné pozemky. Prídeme teda až na okraj Domodossoly a ideme pohľadať miesto pri starej ceste popri rieke Bogna. Jedno aj nájdeme. Je to tu celkom na očiach, ale sme v oblasti Piedmont, kde sa môže stanovať kdekoľvek ak je to menej ako 24 hodín pokiaľ nemáme možnosť ubytovania, čo sa dá vyložiť veľmi subjektívne, že nemáme peniaze na noc v hoteli. Ešte chvíľu čakáme, lebo tu chodia behať a prechádzať sa ľudia, tak sedíme na ceste a dojedáme posledný kúsok salámy s chlebom. Presne nám to jedlo vyšlo. Ešte nám ostala jedna večera, ale už sa nám nechce dnes variť a nie sme až takí hladní. Postavíme stan, ja sa idem okúpať do rieky, kde je síce zákaz kúpania, ale ja to potrebujem na hygienu. Prekvapivo je to naozaj príjemná kúpeľ, keďže je stále dosť teplo. Až po tom ako sa oblečiem si všimnem, že postarší pán si tam dáva intervaly a usmieva sa na mňa, tak neviem či môj kúpeľ náhodou nevidel. Jozefovi sa už podarilo postaviť stan na kamennej pôde, takže šnúrky máme zaťažené kameňmi aby to ako tak držalo.
Aj on sa ide umyť. Zajtra odlietame, takže aby sme v lietadle nesmrdeli. Včera som kúpila lístky na autobus z Domodossoly priamo na letisko o 9:35. Premáva iba na základe rezervácie, takže sme si ho museli zarezervovať 24 hodín vopred. Už máme rozložené veci a slnko akurát zapadlo. Veľa ľudí sa vybralo na večernú prechádzku okolo nás. Najprv majú trochu znepokojený pohľad, ale keď ich pozdravím „ciao“, tak sa usmejú a sú v pohode. Zotmie sa a ideme si umyť zuby. Potuluje sa tu okolo nás krásne chlpaté koťátko, tak ho pohladkám a potom ideme spať.
0 Comments