Aleccio – Crodo — Susa – Meana di Susa
11.7.2024 Štvrtok
9,9 km – 357 m ⬆️ – celkovo 92,9 km
Vstávame o 6:30 s ešte krajšími výhľadmi. V noci som prvýkrat použila štuple do uší, úplný game changer, som sa konečne vyspala. Rýchlo pobalíme stan a presúvame sa ku stolu. Balíme veci, raňajkujeme wifonku a dávame sa dokopy. Dodola ide auto, Jozef na mňa hodí nevraživý pohľad, lebo ešte nie som zabalená. Ak by som bola, tak isto stopujeme. Ostáva nám dodola 5,5 km a 1000 výškových. Ideme teda pešo.
Chodník je v celkom dobrom stave, tak nám to ide svižne. Pred 9 sme v Crodo. Ideme rovno stopovať, lebo nevieme ako dlho nám to bude trvať. Za 5 minút nám zastavuje asi 30-ročná žena, na tričku má mačky a dobrý hudobný vkus, to sa nám páči. Zavezie nás do Domodossoly na stanicu. To bolo teda rýchle.
Ideme si dať kávu a plánujeme ďalšie dni. Ideme vlakom cez Turín do Bussoleno a odtiaľ peši na sever, smer národný park Gran Paradiso. Potom si ideme kúpiť pečivo, ja černicový koláč a Jozef niečo ako pizzu. Sadneme si na námestie a zisťujeme ďalšie detaily. Ideme rovno aj nakúpiť na nasledujúce 3 dni. Jozefovi sa zdá, že toho máme fakt veľa, ale čo keď toho tak veľa zjeme. Potom nám už ostáva iba pol hodina do vlaku. Chcela som stihnúť aj oprať, ale musíme ísť. Vlak do Novara ide skoro dve hodiny a je tam fakt teplo. Nabíjam tam všetky naše spotrebiče. Píšem blog a pozerám ďalšie info o trase. Náhodou narazím na snežnú mapu.
Všetky naše plány sú opäť v háji. Ja už vám ich radšej ani nebudem hovoriť. Skoro celé Gran Paradiso je pod snehom, ani GR 54, ktorú sme išli minulý rok v podobnom čase sa nedá ísť. V Novare si dáme kávu a prestupujeme na vlak do Turína. Jozef ešte preveruje či niektoré trasy, ktoré sme naplánovali sa dajú prejsť. Možno dva dni by sa nám podarili. Ja už nechcem ísť na preskáčku, tak ho presvedčím, aby sme išli na juh. V Turíne kupujeme ešte nejaké jedlo do cesty a pivo, ktoré si dávam dokonca aj ja. Namiesto Bussoleno sa vezieme ešte o zastávku ďalej, do Susa. V Susa je „príjemných“ 30°C a poriadne dusno. Je 6 hodín a my by sme chceli prejsť ešte vertikálny kilometer, tak sa nezdržujeme. Ako náhle vstúpime do lesa, je trochu príjemnejšie, ale zasa viac komárov. Prechádzame cez dedinu Meana di Susa. Dosť to tu žije s Giro d’Italia.
Hore do sedla idú parádne serpentíny, zajtra tam dôjdeme. Zmráka sa a počujeme hromy. Pozeráme sa po možných úkrytoch. Kúsok pred nami je také oddychové miesto v lese, tak sa tam ponáhľame a postavíme stan. Na dnes to tu končíme. Sú tu aj traja Švajčiari na terénnych autách. Búrka prišla, sedíme v stane, kde je strašne dusno a kopa komárov. Jozef to dlho nevydrží, tak si radšej ide dať do dažďa sprchu. Aj sa namydlil, ale dážď už prestal, našťastie je tu aj voda. Robíme večeru a Švajčiari nás prídu zavolať, že či nechceme pivo alebo víno, tak ideme. Dostanem krabicové červené víno do skleneného pohára a Jozef chladené pivo. Chodia tuto po okolí na autách na kopce, že tiež mali problém so snehom a museli otáčať. Rozpráva sa s nami vlastne iba jeden z nich, ktorý potom prekladá. Dopijem víno a už viac nechcem, berú to ako precedens a Jozefovi už neponúkajú, aj keď on by si ešte dal. Ideme si oprať toxický smrdiace veci a ja si dávam ešte sprchu. Dole v meste je nejaký festival, tak tu hučí hudba. Ešteže mám tie štuple. Vyzabíjame komáre a ideme spať.
0 Comments