Cyprus E4 – deň 3
Pondelok, 9.2.2026
Gefyri Panagias – Platania
32,4 km – ⬆️1632 m – ⬇️977 m
Opäť sa zobudím pred budíkom. Som trochu zmätená a mám pocit, že už vychádza slnko. Lenže je ešte skoro a my sme úplne v doline, takže precitnem a uvedomím si, že to je pouličná lampa, ktorá svietila celú noc. Ešte si užívam posledné chvíle v teple spacáku. Dnešná noc bola trochu lepšia, aj keď je chladnejšie. Jozef vstáva a ide variť čaj a raňajky. Ja sa snažím presvedčiť sa vyliezť zo spacáku. Vnútri si už hrejem veci na prezlečenie a v spacáku sa prezliekam. Potom zbalím všetky veci a presúvam sa ku stolu. Pridávam blog a popri tom raňajkujem ovsenú kašu s brusnicami. Jozef sa stará o všetko ostatné. Trvá mi to vyše hodiny a on už má všetko porobené. Chlapi z lesnej správy oproti sú už dávno v robote. O 8:30 vyrážame.
Jozef išiel ešte umyť riad a zbadá koťatko zo včera. Len dnes sa ho boji, zrazu. Včera sme sa umývali pri točke, ktorá ide zo stromu.
Hneď z rána máme pred nami 4 km po asfalte s miernym stúpaním. Začínam v páperke, je 7°C. Cesta je v pondelkové ráno malo frekventovaná.
Jozef si púšťa audio knihu. Ja sluchátka nemám, tak si musím vystačiť s vlastnou mysľou. Pozorujem zhluk húseníc na borovici.
Po troch kilometroch sa mi konečne ohrejú nohy. Po tejto ceste chodí asi nejaký alkoholik, lebo v jarku nachádzame minimálne 10 fliaš od vodky, a kopu ďalších plechoviek Odbáčame na prudký chodníček, tak vyzliekam nejaké vrstvy.Stúpame cez borovicový les ku kostolu.
Jozef vybavuje nejaké pracovné veci, tak ja si pokračujem vlastným tempom. Mám rada, keď ho nevidím pred sebou a nemusím sa za ním ponáhľať. Po pár minútach ma dychčiaci dobieha. Slnko dnes hreje menej, presvitá cez vysokú oblačnosť. Po 9 km dávame prestávku pri kostole Church of the Holy Cross of Agiasmati, ktorý je zapísaný v UNESCO. Nie je tu ani nohy, lebo v pondelok je zatvorené.
Rozkladáme obed na stôl a oddychujeme. Chce sa mi poriadne spať. Ležím na lavičke a jem pitu so salámou a s korbáčikmi, na ktoré sme zabudli, že ich máme. Veľký rozdiel oproti vegánskemu syru. Dnes to máme opäť na tesno, do tmy. Jozefovi sa urobil otlak z nových ponožiek, tak si to radšej zalepuje. Pokračuje sa nám ťažko, bolia nás nohy. Do dediny Lagoudera to je 7 km a takmer 500 výškových metrov. Chodníček najskôr stúpa cez les a potom sa nám otvárajú výhľady.
Keď sa prehupneme cez sedlo, tak už ideme takým miernejším chodníčkom s panoramatickým výhľadom.
Dokonca stretávame aj dvoch ľudí. V dedine doberáme vodu a kocháme sa mačkami. Je to ty vyľudnené.
Mala tu byť aj kaviareň, ale samozrejme je zatvorená. Ešte vládzeme, tak pokračujeme ďalej bez prestávky do Saranti. Tam si na schodoch dávame prestávku a cez zábradlie sušíme stan a spacáky. Po pár minútach nás nájde mačka. My jeme iba oriešky, moc jedla nazvyš už nemáme. Dávame jej plátok vegánskeho syra, aspoň má nejaké využitie. Rýchlo ho zje a dožaduje sa ďalšieho. Obšmieta sa tam okolo nás. Dáme jej ešte ďalší plátok a potom balíme.
Pokračujeme v stúpaní do sedla po asfaltke. Ku koncu sa odpájame na kratší a strmší chodník ako cesta. V 29 rokoch zisťujem ako vyzerá vinič v zime. Myslela som si, že sú to olivovníky.
Dnes teda prechádzame cez veľa viníc. S vypätím síl prídem do sedla a odtiaľ opäť dole po chodníku. Jozef má myšlienky, že sme radšej mohli niečo stopnúť. To znamená, že ešte nechodí dostatočne dlho. Klesáme tienistou stranou hory a teplomer ukazuje 11 °C. Ideme cez tmavý les zo zlatých dubov, endemitický strom na Cypre s tmavozelenými listami.
Nachádzame aj taký so zvláštnou kôrou s tabuľkou strawberry tree.
To, čo naklesáme musíme opäť nastúpať, ale už miernejším sklonom. Horšie je, že začínam byť hladná a dochádza mi eneregia. Jozef ma motivuje, že pri ceste mi dá čokoládu. Dávame si tam krátku prestávku na lavičke a opäť sušíme stan. Pozerám na mape, že v dnešnom cieli je aj reštaurácia a mala by byť otvorená, tak s vidinou jedla sa poberieme ďalej. Pokračujeme v stúpaní popri ceste na najvyšší bod dnešného dňa 1325 m.n.m..
Krajina má horskejší ráz a viac ihličnanov. Záver stúpania už sa mi strašne nechce, posilujem sa cukríkom. Na vrchu si dávam sušené brusnice. Otvorili sa nám výhľady na druhú stranu a na zapadajúce slnko.
Vytešujem sa z teplých lúčov na tvári a miernej cestičky dodola. Z doliny začína stúpať oblačnosť, lebo je celkom vysoká vlhkosť.
Snažíme sa ísť dodola, čo najrýchlejšie. Prechádzame okolo množstva viníc. Slnko zapadlo za kopec a teplota klesá, vyťahujem rukavice. V pravidelných intervaloch si dávam hrsť brusníc nech úplne nevyhladnem. Dokonca si dá ja Jozef a to už je čo povedať. Začína sa stmievať, ale ideme po lesnej ceste, tak to je v pohode.
Na poslednom kilometri ide trasa cez les a musíme vytiahnuť čelovky. Klesáme cez mufloniu oboru a desiatky oči svietia v tme ako sa odrážajú od čelovky. Pokračujeme kúsok po asfalte a zabáčame k reštaurácii. Je zatvorená, sme sklamaní, neprekvapuje nás to, ale mali sme vieru. Je tu aj camping, kde som pôvodne chcela ísť spať, ale má také zvláštne recenzie, že tam ľudia žijú natrvalo a nemajú radi turistov. Radšej si ideme nájsť miestočko v piknikovej zóne. Prechádzame okolo lesnej správy, ale nikoho nezaujímame. Po ceste vidíme svietiť desiatky oči, ale tentokrát sú to mačky.
Takýto počet nemáme šancu nakŕmiť. Naberáme vodu a rozkladáme sa vo veľkom altánku. Jozef hneď varí a ja sa prezliekam a chystám spanie. Ani nestaviame stan, lebo je tu veľká vlhkosť a bolo by veľa kondenzu. Na večeru pridávame konzervu s makrelou. Popri večeri triedim fotky. Je tu 7 °C, ale je mi riadna zima. Veď sme šli na Cyprus za teplom. O pol 9 už ležíme v spacákoch. Opäť nie a nie sa zohriať. Radšej si na chvíľu zdriemnem a potom budem písať, včera to bolo fajn. Zo spánku ma zobudí mačka mravčiaca na celý les, ale dobre, je mi už teplo, tak môžem písať. O 22:30 končím a idem spať. Mala som ambíciu si pripraviť aj článok, ale uprednostňujem spánok.
