30.3.2024 Sobota
44,96 km , celkovo 104,02 km
Celú noc fúka vietor, tak ma budia šuštiace steny stanu, ale aj tak sa vyspím celkom dobre. Vstávame pred 6. Jozef varí kávu, ázijskú vifonku a mne aj chia kašu. Balíme veci a okolo nás už prechádza prvý bežec. Schádzame do Čičmian.
Pozeráme či nie je nejaký obchod otvorený, ale je tu ľudoprázdno až na jedného ďalšieho turistu, čo ide asi SNP-čku a je asi z Česka. Má taký trampský výzor. Pokračujeme žltou značkou po hlavnej ceste. Potom odbočíme do doliny na lesnú cestu a mierne stúpame až do sedla Samostrel. Odtiaľ stúpame na Hrubú Kečku alebo Kačku, názvy sa líšia. Je to vyše 250 výškových na 1 km. Ďalšia Hnilická Kýčera, kde som miestami pokolená v lístí.
Dáme to za menej ako pol hodiny, na rozcestníku písali 50 minút, tak som spokojná. Na vrchu je úplná rovina, názov celkom sedí. Sú odtiaľ aj výhľady, ale kvôli piesku bola viditeľnosť o dosť horšia. Včera sme rozmýšľali, že by sme išli cez Kľak, ale keď ani moc výhľady nie sú, tak som rada, že sme zvolili túto alternatívu. Z Hrubej Kečky je zostup rovnako prudký ako výstup, ale snažíme sa aspoň trochu pobehnúť. Napájame sa na lesnú asfaltku. Ideme okolo Priepasti medzi Kačkami Kormanka, čo je 40 m hlboká priepasť, ktorá vedie do podzemného jaskynného systému.
Ďalej pokračujeme peknými lesmi až po Čelkovú Lehotu odkiaľ ideme mimo značky, cez kopec po poľných cestách, do Domaniže. Potrebujeme dnes nakúpiť, tak sme sa aj celkom ponáhľali. Prezliekam sa do kraťasov. Je príjemne teplo a je tu naozaj veľmi pekne, lúky s borovicovými lesmi.
V Domaniži sme asi o pol 12. Obchod je otvorený do 14. Ideme sa najprv najesť do Pizza Bar Batterista. Vyzerá to akoby ste niekomu išli do domu, ale je tam naozaj reštaurácia. Ja si dám pizzu, Jozef burger a k tomu pivo. Tá pizza je dosť dobrá, majú tú dokonca 3 hviezdy z programu Áno, šefe! Bude sa lepšie nakupovať, keď sme najedení. Je to typická dedinská jednota. Polovicu vecí, čo chceme nenájdeme a Jozef je v strese lebo sú tam úzke uličky a veľa tiet s košíkmi. Rýchlo odtiaľ vypadneme, aj keď som chcela kúpiť iné veci. Nabudúce si musíme zoznam napísať, nech už potom v obchode nerozmýšľame. Ešte som si aj kávu chcela dať v krčme, ale stála som tam 5 minút a pani bola zaneprázdnená štamgastami, tak sme radšej išli ďalej. Máme toho ešte veľa pred sebou. Značka ide 2 km popri hlavnej ceste, tak postupujeme rýchlo. Ide sa mi veľmi dobre. Jozef sa ma pýta aký démon ma posadol, ale fakt sa mi iba dobre kráča. Prechádzame cez Vráta, skalný útvar medzi Domanižou a Bodinou. Páči sa mi, že sme si vybrali takúto trasu. Nikto tu nie je a asi by sme tadiaľto nikdy ani nešli nebyť tohto prechodu. Je tu naozaj pekne, a je tu hojdačka!
Schádzame po vrstevnici cez bukové lesy. Vidno, že tu dlhšie nikto nešiel. Za Bodinou si dávame keksíkovú prestávku. Cesta je mierna, ide sa dobre. Vo Vrchteplej sa stavujeme v krčme. Jozef si dá birell a ja kofolu a kávu. Poprosím tetu nech nám naberie aj vodu a miestni štamgasti navrhujú nech mi tam dá vodku, že sa mi lepšie pôjde. Toto tvrdenie vyvraciam. Na konci dediny tečie prameň, tak tam Jozefovi prepieram tričko, lebo ho z toho merina svrbí chrbát. Po zelenej smerujeme do Súľova-Hradnej. Ideme opäťcez pekné lúky, je to moja najobľúbenejšia scenéria.
Za hodinu sme v Súľove. Už je dosť hodín a pred nami ešte 6 km, ale podarí sa mi presvedčiť Jozefa na zmrzlinu. Neberieme už žiadnu ďalšiu vodu. Keď budeme ľahší, pôjdeme rýchlejšie a budeme skôr pri prameni. Stúpame svižne cez Súľovské skaly.
Obaja sme tu už boli, tak to iba prejdeme najrýchlejšou trasou. Jozef ma upozorňuje, že ide oproti nejaký bežec, nech sa uhnem a spoza kopca vybehne asi 4 ročné dieťa. Má super bežeckú techniku. Zo Sedla pod Bradou odbočujeme na modrú značku, ktorá smeruje do Bytče. Je to pohodová cestička, občas pobehneme, len si nie som úplne istá či tam ten prameň naozaj je lebo raz mi ho na mape ukáže a druhý raz nie. Slnko už zapadlo a prídeme k úplne špičkovej studničke, ktorá má aj také jazierko, takže dnes bude sprcha.
Hľadáme miesto na stan, ale rovinu nenájdeme. Tak sa teda najprv umývame, prezliekame do čistejších vecí a pokračujeme v ceste. Už za šera kráčame ku rozhľadni nad Hrabovým. Je to taká gýčová a dosť bezúčelová rozhľadňa, lebo má asi tri metre a z tej lúky je rovnaký výhľad. Aspoň je pri nej pekne zarovnaná zem a my staviame stan v závetrí. Dnes je úplne príjemne aj takto večer. Jozef varí a ja nafukujem karimatky. Máme výhľad na Bytču a na diaľnicu. Dnes sme si dali riadne do tela, tak uvidíme, čo z nás bude zajtra. Posúva sa čas a bude štvrtý, kritický, deň.
0 Comments