Z Baťovky na Korcháň – 2. deň
29.3.2024 Piatok
35,43 km, celkovo 59,06 km
Dostať ma ráno zo spacáku je nadľudský výkon. Strašná je zima a vôbec sa mi nechce vstávať. Jozef už má dávno uvarenú kávu a ja sa konečne pozbieram, pobalím a zleziem dole. Mám oblečené merino a na tom zatepľovavcie kraťasy a páperku.
Obloha je úplne jasná. Dáme si iba kávu a pagáče a ihneď sa vydávame na cestu. Prezlečieme a najeme sa neskôr. Začíname prudkým zostupom z Rokoša.
Po dvoch kilometroch sa prezliekame. Cesta vedie po hrebeni a pomedzi stromy je pekný výhľad. Ide sa tadiaľto aj Ľudová 50-tka.
Prameň je až za Čiernym vrchom, na ktorý je to tiež poriadna makačka. Zostup ešte horší. Kľudne som si mohla sadnúť na zadok a šmyknúť sa. Je tu aj poľovnícka chata, ktorá sa dá prenajať a viacero súkromných chát. Zchádzame ku jednej z nich kde je prameň a posedenie (dá sa tu aj prespať v podkroví). Dávame si po 10 km konečne raňajky a chvíľu prestávku.
Dosť fučí studený vietor, tak ostávam v dlhých legínach. Obchádzame Suchý vrch a schádzame do Liešťan. Prvá polovica je také príjemené klesania, ale potom je to riadny strmák. Bude to dnes asi ešte náročné.
Pred 12 sme v Liešťanoch. Zastavili by sme sa aj na pivo, ale asi bude ešte zatvorené. Ideme okolo krčmy a vidíme tam sedieť nejakého štamgasta. Bohužiaľ, iba čaká kým o jednej otvoria. My sa teda poberáme ďalej. Stúpame po peknej lúke nad dedinou.
Zastavujem, aby som si obliekla neprefuk, tak Jozef je asi 200 m predo mnou. Zhora schádza nejaký chlapík, ktorý sa mi pozdraví dobrý deň, tak odzdravím. Už je za mnou a počujem, že sa na niečo pýta, tak sa otočím, nech to zopakuje. „Máte priateľa?“. Ukážem paličkou na Jozefa, že to je môj manžel. Tak sa začne smiať a ide dole. No veru neotáľal, aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, tak to bol taký dedinský podivín. Jozef ma čaká pod takým stupákom, tak ho nechávam hádať, že akú otázku sa ma spýtal. Asi vyzerám mlado a naivne alebo čo, fakt neviem. Žeby tá mačková čelenka? Stúpame na Chotú horu, kde nejakí ľudia opekajú. Majú tu celkom veľa kadejakých prístreškov, ktoré stavajú miestne turistické kluby. My pokračujeme na Maguru. Strašne je to prudké dneska. Asi preto to nie je také frekventované. Dôjdeme na Sečianské lazy, kde je postavený prístrešok s fakt pekným výhľadom.
A čo viac, Jozefove prosby boli vyslišané a niekto tam nechal plechovku plzne. To ste mali vidieť tú radosť. Aj sa so mnou podelil, tak ma ľúbi! Posilnení pivom pokračujeme. Stretneme iba jeden pár s asi pol ročným dieťaťom. Z Magury sa ide na druhú Maguru a potom do sedla Obšiar, kde si dávame prestávku. Už to je iba 10 km, ale mám celkom dosť. Jozef začína byť nervózny, že idem pomaly a nestihneme dôjsť po svetle. Máme ešte 3 hodiny, takže preháňa. Cesta pokračuje už mierne, obídeme kopec Čičerman a potom dole do Čičermanského sedla. Je pred nami posledné stúpanie, ale teda je to riadna grcanica. Niekto prosto išiel kolmo hore a namaľoval značku na každý piaty strom, žiaden chodník. Uf, oberá ma to o moje posledné sily. Našťastie, keď to výjdeme už máme pred sebou iba čičmianské lúky a pekne spievajú vtáčiky všade okolo.
Obchádzame Javorinku a napájame sa na SNP-čku. Poriadne fučí a na východe sú strašidelne vyzerajúce mraky. Pozerám predpoveď a nemalo by pršať, tak to je ok.
Staviame stan pri prameni, aj keď to nie je úplne rovinka. Nič lepšie asi nenájdeme. Som riadne unavená. Idem nabrať vodu do prameňa a potom si sadnem do stanu a prikryjem sa.
Mala by som sa ísť aspoň trochu umyť, ale do toho studeného vetra sa mi strašne nechce. Veľmi sa musím presviedčať, aby som išla. Už som si odvykla od takéhoto stanovania, nemám vôbec systém vo veciach a výjsť z komfornej zóny chce silnú vôľu. Idem na to! Voda je ľadová, ale zvládnem to. Dávam sa rovno do pyžama. Na večeru sú cestoviny s tuniakom, sušenými rajčinami a parmezánom. Ešte trochu meníme zajtrajšiu trasu a ideme spať. Vôbec nemám energiu na písanie blogu. Dnes bol taký deň, že neviem prečo to vlastne robím, ale zajtra bude hádam lepšie.
