Vietnam – deň 1
Štvrtok, 12.12.2024
Hanoi – Hai Phong – Cat Ba
Hanoi teda určite nie je tiché mesto. Ešteže som si zobrala štuple do uší. Skoro ráno nás budia tety, ktoré už chystajú jedlo na celý deň. Vstávame o 8, rýchlo všetko pobalíme a ideme smer tržnica. Po ceste sa zatavíme na kávu u dákeho pána. Vypýtali sme bez cukru a bez mlieka, ale aj tak je sladená. Chvíľu posedíme na mini stoličkách a ideme ďalej. Na tržnici kupujeme dózičku a nožík. Jozef je oproti všetkým o tri hlavy vyšší. Pri tržnici si nájdeme podnik na raňajky. Dávame si pho bo polievočku.
Snažíme sa nájsť Agribank bankomat, ktorý má najmenšie poplatky, ale nie a nie ho nájsť. Keď už sme to vzdali a išli vybrať z náhodného bankomatu, tak sme ho zbadali hneď vedľa. Vyberáme 3 milióny dongov, čo je skoro 120 €. Dnes sa chceme presunúť na ostrov Cat Ba. Zistili sme si, že autobus do mesta Hai Phong ide zo stanice Gia Lam, čo je ešte asi 3 km. Ideme cez 1,7 km dlhý, železničný most cez Červenú rieku. No a nie je to moc príjemné. V strede je železnica, potom po oboch stranách cestičky pre motorky a pri zábradlí veľmi úzky chodník z železobetonových hranolov, ktoré nevyzerajú veľmi dôveryhodne.
Ale pravdepodobnosť, že by sa to prelomilo je dosť malá. Kráčame už neturistickými uličkami Hanoja. Sú tu také špičkové holičstvá na ulici, ale ešte je skoro. Prídeme na stanicu a pýtame sa paní u okníčka, kedy ide autobus do Hai Phong. Odporúči nás na stánok hneď pri vchode. Kupujeme lístky za 120 000 na osobu a za 10 minút nám to ide. Autobus má pekné kožené sedačky, ale výškou je uspôsobený pre Vietnamcov. Autobusy fungujú aj ako kuriér. Stačí zamávať na autobus a ten dopraví balík na nejaké odberné miesto, kde si to už druhá strana môže vyzdvihnúť. Jeden muž posielal metrový limetkovník, tak ten dali na sedačky, nie do úložného priestoru.
Je zaujímavé pozorovať krajinu za oknami, ale som aj unavená, tak si na hodinu pospím. Autobus nás vyhodí na okraji mesta, skôr ako sme čakali. V okolí nie je žiadna požičovňa motoriek, tak ideme 4 km cez celé mesto. Veľa ľudí tu nosí rúška, tak kvalita vzduchu asi nie je moc dobrá. Už mi celkom aj vyhladlo, ale že najskôr poriešime tú motorku. Náhodne sme našli požičovňu ešte o kúsok skôr ako sme mali poznačené na mape. Vyrušíme pána, ktorý tam akurát zaspal na stoličke a zavolal nám niekoho, kto vie trochu po anglicky. Dohodli sme sa na 2 dni za 300 000 dongov. Poskúšame snáď všetky prilby a Jozef si nakoniec vyberie takú s medvedíkmi. Vyrážame na cestu.
Musím navigovať, tak mám v jednej ruke mobil. Vraví mi, že keď uvidím nejaký vhodný podnik, tak ho mám poklepať po pleci a že sa pôjdeme najesť, lenže kým si ja uvedomím, že tam nejaký je, tak už sme o 100 metrov ďaleko a potom sa už napojíme na nejakú rýchlostnú cestu. Tak skoro teda papať nebudem. Asi 45 minút nám to trvá po trajekt. Úplne mi stŕpla noha na tej motorke, tak hopkajúc idem kúpiť lístky, 2 osoby a motorka, 48 000 dongov. Čakáme asi 15 minút.
Nalodíme sa a ideme na druhé poschodie na výhľad. Je mi dosť zima, lebo to je celé otvorené. Jozef mi doma vravel, že vraj vo Vietname bude teplo a že stále nosil kraťasy, ale tie má aj teraz. Za polhodinku sme na ostrove a rýchlo fičíme do mestečka Cat Ba, konkrétne do prístavu. Chceme si zajednať plavbu na zajtra. Hneď ako zastavíme, tak nás odchytí pani, ktorá ponúka plavbu za milión dvesto tisíc, to sa nám zdá teda veľa. Ideme teda hľadať ďalej. Mysleli sme, že tu bude veľa ľudí ponúkať plavbu, ale nikto nikde. Nakoniec nás osloví jeden pán, ktorý tam má turistickú agentúru a zajednávame plavbu za 590 000 dongov na osobu. V cene je celodenná plavba, obed, kajak, nejaké plávanie a Monkey island.
Potom sa konečene poberieme na hotel do mesta. Je strašne lacný, ale s dobrými recenziami. Privíta nás taká milá Vietnamka. Izba má dve okná, ale je tam asi 10 cm miesta k ďalšej budove a walk-in sprchu. Zložíme veci a ideme sa najesť. Centrum mesta je celkom dosť turistické. Jozef je zdesený z toho ako sa to tu pomenilo. Všade sa stavia. Tam kde bola pláž je teraz asi 30 strojov, ktoré idú stavať nejaký megalomanský projekt. Ideme smerom odkiaľ sme prišli, lebo tam boli reštaurácie, ktoré sa nám páčia. Zrazu ich ale nevieme nájsť a keď už sa niekde zastavíme, tak tam ponúkajú dáke divné jedlá. A to mi Jozef vravel, že tu nebudeme musieť hľadať reštaurácie. Už som fakt hladná, a teda nervózna, ale nakoniec konečne sadneme do takej, kde čapujú aj pivo. Objednáme si hovädzie nudle a pani nám to pripravuje pri nás, vonku. Za pár minút máme jedlo na stole, tak už som spokojnejšia. Po ceste naspäť sa ešte obzeráme po nejakej bagetke, ale nič sme nenašli, tak si ideme kúpiť ovocie na tržnicu. Kupujeme mango, banány a dragonfruit.
Keď sa vrátime na hotel, spapáme nejaké ovocíčko a potom ma úplne vypne asi na hodinu. Preberiem sa už som celkom svieža, dám si sprchu a upravujem videá. Trvá mi to riadne dlho a po polnoci idem spať.
