Vietnam – deň 33 a 34

Pondelok, 13.1.2025

La Gi – Blue Sailing Resort

Ráno vstávame neskoro, nikam sa neponáhľame. Máme pred sebou posledných 5 dní a naša cesta bude viesť už iba po pobreží. Na nasledujúcu noc sme si dopriali pobyt v rezorte. Platíme za noc 25€, je to to najlacnejšie, čo sme našli a zároveň najdrahšia noc celého pobytu, ale mali by tam byť aj raňajky. Je to iba 40 km, takže dnes nebudeme musieť toľko sedieť na motorke. Po včerajších ťažkostiach so žalúdkom nemám vôbec chuť na vietnamské jedlá. Najlepšia možnosť by bola palacinka, ale to tu nenájdem. Narazíme však na paní, ktorá sa akurát chystá vysmážať banány, to je dobrá náhrada. Asi to nie je úlne vhodná voľba na môj žalúdok, ale skúsim to. Čakáme tam asi 15 minút, kým to vypraží, takéto čerstvé sú špičkové.

Ideme si ich spapať na pláž. Na mape nájdeme nejakú cestu, ktorá vedie na dlhé pobrežie. Nie je tam ani nohy, opäť je to až desivo prázdne. Trochu sa poprechádzame zjeme vysmážané banány a pokračujeme v ceste na sever.

Pri ceste nachádzame predavača pomela. Dá nám kúsok aj ochutnať a je fakt dobré. Asi nám dal oveľa vyššiu cenu, ale aj tak si jedno kupujeme.

Raňajkovali sme len smažené banány, tak Jozef už je hladný. Zastavujeme v jednoduchej rodinnej reštaurácii. Majú na výber niekoľko jedál, Jozef im ukazuje, čo všetko mu majú naložiť a potom si ide ešte sám naložiť omáčku, lebo to im nevie vysvestliť.

Okolitá príroda je pekná – striedajú sa útesy, pláže a zelené porasty. No radosť z výhľadov kazia kopy odpadkov, ktoré sú prítomné takmer všade.

Do rezortu dorazíme pomerne skoro. Nikto tam nie je a všade je hrubá vrstva prachu. Nájdeme nejakú pani upratovačku, ktorá sa nám snaží zohnať majiteľa, ktorý by nás išiel ubytovať, ale mobil si nechal na recepcii. Pár minút čakáme a nakoniec príde. Izba je pekná a máme balkón s výhľadom na more.

Zložíme veci, zjeme pomelo a ideme sa prejsť na pláž. Hneď pred hotelom je obrovská kopa odpadkov. Nejaký ujo to tam zbiera. Ktovie, možno to tu počas sezóny vyzerá inak.

Trochu sa poprechádzame a potom si ideme zaplávať do bazéna, ten je v pohode. Večernú idylku nám naruší ten pán, ktrorý odpadky na pláži zapálil a vydýmil nám celú izbu.

Okolie hotela je pusté, a tak sadáme na skúter a ideme hľadať večeru do vedľajšej dediny. Chodíme hore dole, zastavujeme aj pri grile, ale ponuka je dosť zvláštna, na to si netrúfam. Nakoniec skončíme v reštaurácii určenenej pre turistov. Dáme si vyprážanú ryžu s morskými plodmi, ktorých tam bolo asi päť kúskov. Jedlo nič moc a večer zakončujeme návratom do zadymenej izby. Aspoň mesiac sa pekne odráža na hladine mora.

Utorok, 14.1.2025

Blue Sailing Resort – Mui Ne

Že raňajky nebudú žiadna sláva sme tušili už včera, keď sme prišli do prázdneho hotela. Dostaneme omeletu z jedného vajíčka s bagetkou a k tomu nejaké zvláštne mrazené mäso. Radšej sa odtiaľ poberieme ďalej.

Cesta vedie po pobreží a lemujú ju samé rezorty. V meste Phan Thiet zastavujeme v prístave a ideme sa tam poprechádzať. Toto sa mi páči viac ako nejaký rezort. Prechádzame okolo desiatok pestrofarebných lodí.

Na brehu rybári a rybárky už rozplietajú svoje siete po rannom rybárčení. Sedia na móle, rozmotávajú siete a pripravujú ich na ďalší deň.

Na veľké lode sa prepravujú takými malými okruhlými loďkami, ktoré sú vlastne bambusové koše. Vznikli za čias francúzskej kolónie, pretože tieto loďky neboli kategorizované ako lode, a tak sa za ne neplatili dane. Dobre sa s nimi manévruje v plytkých vodách a na vlnách.

Na mape sme v tomto meste objavili aj fabriku na výrobu rybej omáčky. Keď tam vojdeme, máme podozrenie, že to je iba predajňa, ale žena, ktoré tam pracuje nás aj prevedie dozadu. Snaží sa nám cez prekladač vysvetliť prípravu rybej omáčky. Čakali sme, že to tam bude poriadne smrdieť, ale je to v pohode. Prekvapí nás aké je to rozsiahle a koľko sudov omáčky na takom malom priestore fermentuje. Domov si zakúpime jednu fľašku omáčky. Spokojní s prehliadkou a nákupom pokračujeme v ceste.

Volíme bočnú cestu, kde nájdeme takú zapadnutú reštauráciu. Jozef je nadšený a dá si tam niekoľko druhov rýb. Ja si nedám, sme v turistickej oblasti a mám vyhliadnutý podnik, v ktorom na 100% predávajú palacinky.

Od mesta až po ubytovanie nás trochu desí, v akej turistickej oblasti sme sa ocitli. Je tu koncentrovaných toľko turistov, čo sme doteraz videli za celý výlet. Ideme na motorke opatrnejšie, pretože tu je väčsia šanca nejakej kolízie. Zastavujeme v tej turistickej reštaurácii a konečne si dám tú moju vysnívanú palacinku.

Ubytovanie máme našťastie v pôvodnej dedine Mui Ne a nie v tej turistickej, takže je to tu celkom také pokojné. Prichádzame dosť skoro a Jozef ide pracovať. Vonku je spoločný priestor s posedením, tak sa tam rozloží. Občas tadiaľ prebehne nejaký potkaník. Idem mu kúpiť ku práci pivko, aspoň sa trochu poprechádzam. Aj ja si jedno dám a nebol to moc dobrý nápad, zasa mi je zle. Idem si radšej ľahnúť. Jozef za chvíľu príde za mnou pretože sa frekvencia pobehujúcich potkanov výrazne zvýšila.

Večer ideme pozrieť do mesta a navečerať sa. Máme také zvláštne jedlo, sú to také vajíčkovo ryžové placky. Niektoré s klíčkami, s kalamárami alebo s krevetami. Je to také nudné. Po ceste domov sa ešte zastavíme na nápoj. Ja si dám ananásový a Jozef experimentuje, dá si soursop (po slovensky anona), ktorý je rozmixovaný s mliekom. Trošku sme sa toho obávali, ale je to výborné.