GR 221 – deň 8 / 9

Palma de Mallorca

Pondelok, 4.3.2024

Vstávame neskoro. Jozef uvarí kávu v moka konvičke, ktorá je na ubytovaní a ešte k tomu dojedáme mini croissanty, ktoré sme mali na cestu. Pobalíme veci a akurát stihneme check-out pred 10. Vonku stále fučí, ale svieti slnko.

Ideme smerom k pláži a prechádzame sa popri mori. Dôjdeme ku katedrále a nájdeme si voľnú lavičku.

Ja píšem blog a Jozef si číta správy. Nikam sa neponáhľame, oddychujeme. Pohľadáme si reštauráciu na paellu. Otvárajú za hodinu, tak sa ideme ešte prejsť do mesta. Obchádzame katedrálu a tam na schodoch je niekoľko desiatok pouličných predavačov s fake kabelkami, šiltovkami a kadečím iným.

Zamýšľame sa, že kto a prečo to vôbec kupuje? Prídeme do podniku a sadáme si vonku, majú tam dečky. Tento podnik sme si vybrali lebo tu robia paellu na panvici a celú vám ju donesú. Dáme si kávu a čakáme pol hodinu. Je to tu veľmi príjemné prostredie, čašník je asi majiteľ a je veľmi milý. Za chvíľu príde k vedľajšiemu stolu dosť hlučný nemecký pár, dosť sa bavíme. Paella je super, len je tam veľa takých malých kreviet, ktoré sa nedajú zjesť a ja ochutnávam mušle, lebo som ich ešte nejedla.

Nemci vedľa zatiaľ stihnú stiahnuť fľašu vína. Dojeme a ideme sa ubytovať. Je to pešo vyše pol hodiny. Bývame u ženy Chris, ktorá vo svojom byte prenajíma izbu. Otvoriť nám príde Sofia, ktorá tam tiež býva. Oddýchneme si, ja na chvíľu zaspím a potom na večer zajednávam escape room s názvom Warehouse 232. Ideme späť do mesta. Zastavíme sa vo fancy obchode s čajmi. Jozef si kupuje Puer čaj, ktorý sa predáva ako taká tabuľka čokolády. Potom si ideme kúpiť plechovku piva a ku katedrále na západ slnka.

Západ slnka nie je, lebo sa zmráka, ale to pivo mi pripomenie moje erasmácke časy. Ideme na únikovú hru. Nebola moc dobrá. Bolo tam málo hádaniek, iba jedna miestnosť so zámkami, čo by si každý vedel urobiť doma a vôbec nám nedávala zmysel, a to mala dobré recenzie. Aspoň nám urobili jedinú spoločnú fotku z celého výletu.

Odchádzala som odtiaľ taká sklamaná. Na večeru sme sa vybrali do argentínskej reštaurácie Bolixe, lebo sa tam dá platiť bitcoinom. Dali sme si menu pre dvoch, kde boli tri druhy steakov a nejaké zemiačky, takže mäso pre Jozefa a zemiaky pre mňa.

Ale nie, aj ja som ochutanala z každého, veľa nových vecí dneska skúšam. Sme unavení, tak už nikam nepokračujeme a ideme spať.

Cesta na letisko

Utorok, 5.3.2024

11 km – celkovo 197 km

Ráno sa zobudím celkom skoro. Z okna vidno východ slnka a pozorujem mačky, ktoré okupujú strechy pod nami. O 13 nám letí lietadlo a ideme na letisko peši 11 km. Pobalíme sa a o pol 9 vyrážame, obaja v kraťasoch. Cestou sa zastavíme na kávu a v obchode kupujeme nejaké pečivo na cestu domov. Počasie je exkluzívne, čo nás trošku škrie, že prišlo teraz, ale však nič s tým nenarobíme.

Aspoň si užívame tieto posledné lúče slnka na Mallorce. Ideme po frekventovanej promenáde okolo mora. Stupky ma dosť bolia, tak často oddychujem.

Z promenády odbočíme ku letisku, kde už nikto nie je a zapálime plynový varič, nech môžeme vyhodiť bombu. Trvá to dosť dlho. Úplne by nám stačila aj menšia (100g) bomba, ale ja som Jozefa presvedčila, nech zoberieme väčsiu. Nabudúce budeme vedieť. Cez bezpečnostnú kontrolu prejdeme veľmi rýchlo, poobšmietame sa v duty free a keďže je to také veľké letisko, je už čas ísť ku gatu. Na úplnom konci terminálu naberáme vodu. Už je boarding a pani nekompromisne berie ľudí, ktorí majú viac batožiny ako by mali mať. Vidno, že už to má vytipované, kto sa z toho nevykecá. Lebo ja s Jozefom možno máme trochu nad rozmery, ale sme normálne oblečení, to znamená, že nemáme bundy a šály na sebe, a nemáme žiadne ďalšie tašky. Takže ak by si nás aj vybrali, tak si oblečieme, čo sa dá a ten ruksak tam napcháme.

Sedíme už v lietadle. Máme stredné miesta, ale aspoň za sebou. Ku Jozefovi smeruje staršia pani s manželom Rainym a nekompromisne Jozefa vyhodí, lebo ona má sedadlo pri okne a predpokladá, že jej manžel sedí vedľa nej. Asi často neletia nízkonakladovkami. Vyzerá, že letenky kupovali na letisku a keďže všetkých ľudí, ktorí neplatia za miesta, rozhodí do stredu, im sa už dve vedľa seba neušli. Nedorozumenie riešime s ďalsím chlapom, ktorý vie ako tak po nemecky. Nakoniec si Jozef ide sadnúť na Rainyho miesto ku oknu. Ihneď zaspím a prespím skoro celý let. Vo Viedni sa ponáhľame lebo nás čaká šofér z blabla car. Trošku máme problémy sa nájsť, ale nakoniec to zvládneme a berie nás až do Trnavy, vďaka čomu stihneme skorší vlak do Partizánskeho. Vo vlaku nám už drží miesto Lenka, ktorá chodí jeden deň v týždni do Bratislavy, do práce. Cesta nám teda ubehne rýchlo a o pol 8 už sme doma.

Zhodnotenie výletu

Celkovo sme prešli skoro 200 km, s prevýšením viac ako 7500 m. Mallorca nás pristihla nepripravených a v mnohých ohľadoch nás prekvapila. Hlavne to počasie sme vôbec nečakali, že nám bude pršať polovicu výletu a iba dve noci budú bez dažďa. Namiesto dry stone route sme mali skôr wet stone route. Takže poučenie, nesnažiť sa isť až taký ultralight a radšej si priplatiť za batožinu a mať so sebou stan. Dalo by nám to oveľa viac voľnosti, mohli by sme spať vonku aj v daždi a bolo by nám to celkovo pohodlnejšie. V končenom dôsledku by to asi vyšlo lacnejšie, lebo by sme neplatili toľko za ubytovanie. Keď už by sme mali batožinu, tak by sme mohli zobrať nožík, ktorý by sme tam museli kupovať a paličky, ktoré sa ukázali byť dôležitejšie ako som si myslela. Keď som prišla domov, tak som googlila, čo by som mohla mať s tými chodidlami, keď tak bolia. Mala som obuté barefooty (Xero Shoes Mesa Trail II), ktoré som mala aj v Portugalsku a tam to bolo v pohode. Prišla som na to, že keď som nemala tie paličky a na chrbte som mala batoh, veľmi som zaťažila chodidlá. Tým že som si nepomáhala rukami, tak som všetku záťaž nechala na stupkách, ktoré to už posledné dni nedávali. Vládala som chodiť, ale to, že som si tú záťaž nerozložila mi dosť uškodilo. Takže bez paličiek už nikam. Aj napriek týmto problémom som rada, že sme na Mallorcu išli. Všetky nepríjemnosti, ako dažď a boľavé nohy, sú teraz len súčasťou príbehu, ktorý tu pre vás píšem. Dúfam, že ste si túto cestu s nami užili a budete nás sledovať aj pri ďalších dobrodružstvách.