12.7. Streda
Už včera sme prišli do Krakowa, aj kompou. Nechali sme u kamošov auto na záhradke a večer sme s nimi išli do českej reštaurácie na pivo. Jozef platil kartou a omylom stlačil platbu v EUR namiesto PLN. Tento klik o centimeter vedľa ho stál 12€ a vyčítal si ho celý večer. Ale už si zapamätáme, že platiť máme vždy vždy v pôvodnej mene. Poslednýkrát na dlhú dobu spíme vnútri, na gauči.
Dnes letíme o 12:30 z Krakova do Lyonu. Budík máme na 8. Ešte trochu prebaľujeme veci a zisťujeme, že opäť máme dosť veľa jedla. O 9 odchádzame z bytu a ideme na kávu. Je to celkom moderná štvrť Krakowa, takže je tu veľa podnikov. Dali sme si iba espresso a bolo teda riadne kyslé. Išli sme si kúpiť do potravín niečo na raňajky a mali sme ešte čas, tak sme sa išli pozrieť na Shindlerovu vilu a továreň. V časti Zablocie je železničná zastávka a chodí odtiaľ priamo vlak na letisko, takže volíme radšej túto možnosť ako auto, kvôli zápcham. Prichádzame s dostatočným predstihom, kupujeme lístky za 17 PLN v biletomate. Cesta na letisko trvá 23 minút. Na letisku ešte prebaľujeme ruksaky. Jozefov ide pod palubu, tak tam má paličky, nožík, veci na varenie, kozmetiku a jedlo. Ruksak potom balíme do fólie, aby nám neutrhli nejaké pútko. Na check-in váha ukazuje presne 10kg. Potom už iba security check, cez ktorý ako vždy prejdeme rýchlo, keďže máme všetko pekne pobalené. A ako vždy sa Jozef pozastavuje ako je možné, že to tak nemajú všetci a potom tam zdržiavajú. Ideme si ešte dobiť mobily a čakáme, máme 1,5 hodiny čas. Je tu dosť veľa ľudí na to aké je to malé letisko, ale nakoniec nájdeme zapadnuté miesta aj so zásuvkou. Boarding prebehne rýchlo ale z nejakého dôvodu máme meškanie pol hodiny. Meškanie vo vzduchu dobehne a o tretej pristávame v Lyone. Batožinu máme za chvíľu a potom máme vyše pol hodiny kým príde autobus. Zjeme balíček sušeného ovocia, nech máme ľahší batoh. Sedíme už v autobuse a Jozef nevie, kde má mobil. Obzerá sa a zrazu vystrelí z autobusu a beží ku lavičke, kde si ho zabudol. Väčšinou sa takéto veci stávajú mne, nie jemu. Cesta autobusom je tichá. Nehrá hudba a ani sa tam nikto nahlas nerozpráva, tak len pozorujeme krajinu ako postupne pribúda viac a viac kopcov. Zrazu sa pred nami vynoria riadne hory a už vieme viac, že sme blízko. Vystupujeme v Grenoble a ponáhľame sa do športového obchodu kúpiť kartušu, lebo autobus chvíľu meškal a neviem či stihneme ten ďalší.
Chodíme rýchlo, tak stíhame. V Carrefour kupujeme Camembert, salámu, kečup a ešte nejakú sladkú vodu nech máme fľašku. V pekárni vedľa bagetu a samozrejme flan.
Prichádzame na stanicu 15 minút pred odchodom autobusu. Skúšam kúpiť lístky, ale trikrát neúspešne. Vzdávam to a čakáme pod strechou, lebo ide búrka. Vidím, že dievča vedľa mňa lístok má, tak sa jej pýtam či by mi s tým pomohla. Problém bol v tom, že som tam nedostatočne zasunula kartu a trebalo na to použiť trochu sily. Tento autobus šoféruje žena, Jozef má pochybnosti. Ako náhlle nastúpime, tak sa spustia trojcentimetrové krúpy, sme radi, že sme dnu. Ide dosť svižne. Vchádzame do doliny, v ktorej je náš cieľ. Kopce sú neskutočné strmé a vysoké. Človek by čakal, že to tu bude prekvitať turizmom, ale domy okolo cesty sú dosť rozpadnuté a akoby tam nikto ani nebýval. Dosť rozdiel oproti Chamonix. Dôjdeme do Bourg d’Oisans a rýchlo smerujeme k začiatku trasy. Blíži sa dosť silná búrka.
Nevieme, čo máme robiť. Dnes sme mali v pláne prejsť 5 km s 800 výškovými metrami a potom tam zakempiť. Dážď sa blíži rýchlo a silno fúka. Ideme pozrieť do kempu, ale recepcia už je zatvorená. Ideme teda do ďalšieho. Tam sa ešte svieti. Robíme rozumné rozhodnutie a ostávame v kempe za 20€. Rýchlo staviame stan a varíme ázijskú wifonku. Všetko máme nachystané za 20 minút.
Z každej strany sa blízka a hrmí. Som rada, že sme tu a nie niekde v polke kopca. Dávame teda aj sprchu a zajtra skúsime potiahnuť, čo najďalej, ideálne, aby sme sa zajtra dostali na miesto, ktoré máme naplánované.
0 Comments