CWT – deň 7
3.5.2023 Streda
Schoolhouse bothy – Inchnadamph
40 km – 800 m ↑ – celkovo 300 km
Dnes ráno sa mi extra nechce, budím sa dosť polámaný. Po raňajkách vyrážam až po ôsmej. Dnešný prvý úsek je na Oykel Bridge, asi 6 km obyčajná poľná cesta.
Z Oykel bridge idem ďalších 15 km popri rieke Oykel, najprv poľná cesta, neskôr chodníček po brehu. Vyzerá, že tu chodí dosť rybárov, sú tu pre nich také búdky. Myslím, že sa tu lovia lososy. O 12 som pri Loch Ailish a obedujem. Slnko svieti, tak chvíľu oddychujem.
Poobede začínam stúpať do hôr. 10 km stále okolo rieky až pod úbočie dvoch munros Ben More Assint a Conival. Tu mi to už skôr pripadá ako vo Vysokých Tatrách. Hore idem na pohodu, dnes mám ešte dosť času. V polovici kopca na pravej strane údolia chodník odbočuje doprava, no knižný sprievodca hovorí, aby som šiel rovno do hora mimo chodníka. Rozmýšľam, čo robiť, no po predošlých skúsenostiach s blúdením pomedzi bažiny volím chodník. Cestička ma dovedie priamo pod masív Ben More Assynt, kde je zastrčený malý loch Dub Loch Mòr.
Oddychujem na tomto parádnom mieste a ďalej sa poberám traverzom popod Conival až do sedla Beallach Trallgil. Musím povedať, že táto cesta je rozumnejšia ako priamo hore. Cesta dole je viac-menej jednoduchá popri rovnomennej riečke, je tam pár strmších úsekov, ale nič hrozné. Asi polhodinu pred cieľom prišla prehánka. Cestou dole ma trochu pobolieva pravá achilovka, uvidíme, čo to spraví zajtra.
V Inchnadamph dokupujem trochu jedla a v miestnom hosteli práve podávajú večeru pre turistov, tak zostávam. Máme lasagne, mňam! Stretávam tam starých známych zo Schenavall bothy. Daniel a Nick, ktorí si to skrátili autobusom z Ullapoolu. (Oni prešli 20 km ja 80 😀) Dáme si po pive, podebatujeme a idem sa pomaly rozložiť von. Nachádzam schopné miesto 5 minút nad hostelom pri potôčiku, kúpem sa a píšem denník. Je teplo, trochu ešte popŕcha a objavili sa aj midges. Dnes bol pekný deň, aj večer.
