30.4.2023 Nedeľa
Morvich – Craig
46 km – 1636 m ↑ – celkovo 169 km
Prvá noc v stane. Ráno pred šiestou ma budí prehánka a už nezaspím. V stane je kondenz, tak sa to snažím utrieť, ale príliš sa mi to nedarí. Balím a bez raňajok vyrážam smer Falls of Glomach. Zatiaľ neprší. Po asi hodine prichádzam k vodopádom. Chodník je zatiaľ dobrý, vodopády sú turistami celkom vyhľadávané. Okolo ôsmej už počujem hukot vody a prichádzam k vodopádu. Je úžasný, väčší som ešte nevidel! Voda padá z výšky 120 m do rokliny. Chvíľu sa tu zastavujem a kochám sa.
Oproti na kopci opäť vidím čierne horské kozy. Zostup je riadne strmý po skalách, v daždi by to bolo nepríjemné, ale pršať začína až keď som dole. Prejdem po moste cez rieku Elchaig a odbočujem na severovýchod smerom na Iron Lodge a Maol Bhuide bothy.
Trasa má viacero variant a ja volím jednu z tých jednoduchších. O desiatej raňajkujem pod stromom pri ceste a o jedenástej začína pršať resp. tak drobno mrholiť. Okolo Iron Lodge strmo stúpam po dobrej 4×4 ceste do sedielka a potom mierne klesám dole k bothy. Celý čas prší a nohy sú opäť mokré, aj tá cesta sa začína podobať skôr na potok, ktorý viackrát preskakujem. Okolo pol jednej prichádzam k Maol Bhudie bothy, čarovné miesto uprostred ničoho a zostáva len ticho. Keby som sa neponáhľal ostanem tu spať.
Ešte ma ale čaká aspoň 20 km. Kúsok od bothy zažívam prvé serióznejšie brodenie riečky Ling, ale topánky mám mokré, tak je to jedno. Na druhej strane takmer okamžite strácam chodník a ocitám sa v spleti hlbokých rašelinísk a smradľavých močiarov. Paličkami skúšam hĺbku, no veru nechcel by som tam spadnúť. Idem opatrne obchádzam, čo sa dá.
Musím nastúpať trochu vyššie, ale nie je to vôbec jednoduché. 2 km idem asi 40 minút. Konečne sa odtiaľ vymotám a trafím cestu k loch Calavie. Okolo lochu už je to zase pekná 4×4 cesta, ale stále prší. Za Loch Calavie si opäť volím variant trasy na sever a odbáčam smerom na priesmyk Bhealach Bhearnais (600 m. n. m.). Cestička pomaly stúpa a po ľavej strane mám Bearnais bothy. Trochu sa vyčasilo a v diaľke vidím 2 hikerov ako k nej smerujú. Chodník sa opäť mení z cesty na pastiersky chodníček po pravej strane svahu.
Asi po hodine stúpania sa na mňa zrazu dovalí mrak s dažďom a vetrom. Som vo výške 400 m a ešte 200 chýba do sedla. Chodník sa opäť postupne stráca, v hmle je to o to zložitejšie. Sú tu také veľké kopy kamenia, asi vytvorené ľadovcom a všetky vyzerajú rovnako. Pomaly neviem kde je hore a kde dole. Musím použiť navigáciu a mapy.cz, nech viem, ktorým smerom sa držať. Prichádzam do sedla a mám toho dnes už dosť. Je pol piatej a ja nemám kde spať, a stan sa mi v daždi nechce stavať. Pokračujem ďalej kým niečo nevymyslím. Cestou dole už je chodník zreteľný a dosť strmý. Riečku Allt a’Chonaris prechádzam po lanovom mostíku.
Tu sa dá kempovať, jeden stan už tu stojí. Pozerám mapu. Do Craigu by to malo byť už len 10 km po dobrej ceste. Náhodou zisťujem, že mám signál, tak telefonujem Danke a deťom, a cesta mi rýchlejšie ubieha 🙂 V Craigu asi o pol ôsmej klopem na dvere Garryho hostela. Otvorí mi Gary a chvíľu na mňa pozerá, a rozhoduje sa či ma vôbec pustí dnu. Zvláštny týpek, ale ubytuje ma. Má tu sušiareň, sprchu a mäkkú posteľ. Na všetko má prísne pravidlá. Sprcha, jedlo a plánovanie zajtrajška. Nohám sa polepšilo, ale mám pocit, že trochu začalo koleno štrajkovať, uvidíme ráno.
0 Comments