CWT – deň 3
29.4.2023 Sobota
Barrisdale bothy – Morvich Allt an Leoid Ghaineamhaich
39 km – 1610 m ↑ – celkovo 123 km
Budím sa okolo siedmej. V noci poriadne fúkalo, tak som rád, že som spal vnútri. Lúčim sa s partiou, zaplatím a okolo ôsmej vyrážam. Prvá časť je dnes taká hore dole popri pobreží okolo Loch Hourn, asi 10 km. Chodník je fajn, miestami po ňom tečie voda, ale ide sa dobre.
Na konci je to zarastené orgovánmi. V daždi by som to veru nechcel ísť. Oproti mi bežia ultrabežci, čo dnes v Inverie končia svoj trojdňový pretek. Na lochu vidím 2 chalanov z Holandska, ktorí majú bicykle a nafukovacie loďky, na ktorých sa preplavujú cez lochy, a takto si chodia po Škótsku. Včera mi o nich vraveli chlapi v bothy.
Okolo 10:30 prichádzam do Kinlochhourn. Nič zaujímavé tu nie je, len pár koní a poníkov, tak nezastavujem a púšťam sa do výstupu na Forcan Ridge. Prvých 10 km je to obyčajná poľná cesta aj celkom suchá, ale po prekonaní jedného väčšieho brodu sa začína strácať. Mám pocit, že to tu bude pravidlo. Naskôr poľná cesta, potom úzky chodníček a potom nič. Asi v polke výstupu stretávam Nicka zo severného Anglicka. Má 54 a šľape lepšie ako ja 😁. So ženou majú pochodených 210 z 300 munros. Munros sú všetky kopce v Škótsku nad 914 m (3000 ft). Ľudia to tu zbierajú ako pokémonov (tzv. bagging). Spolu s Nickom prichádzame okolo obeda na Forcan Ridge, najvyšší bod mojej trasy. Hore je hmla a orientácia je náročná. Ja používam telefón s mapou a GPS, ale Nick ide len podľa mapy, buzoly a knižného sprievodcu. Dávam si krátku prestávku, ale výhľady sú nulové, tak to zbytočne nepredlžujem.
Lúčim sa s Nickom a začínam zostup do Shiel Bridge. Cesta dole je najprv po dobrom skalnom traverze aj s múrikom, neskôr pribúda voda aj blato. Trikrát som skončil na zadku. Scenérie však stoja za to.
Do Shiel Bridge prichádzam až po štvrtej. Konečne mám signál a volám domov Danke a deťom, hneď mám lepšiu náladu. V Shiel Bridge nezastavujem, pokračujem kúsok ďalej po asfaltke do Morvichu. V Morvichi je super obchodík Kintail Crafts, kde majú doslova všetko. Kupujem si 1 vlnené ponožky naviac, lebo tie nepremokavé už si na nohy nedám (maximálne ako prezuvky). Doplňujem zásoby sušeného mäsa, beriem aj syr, čipsy a miestne pivko. Hneď vedľa je miestna reštaurácia a po 3 dňoch volím teplé jedlo. Dávam si hrstkovú polievku a toasty so slaninkou a cibuľou. K tomu pivko Skye Red a Skye Gold. Je pol šiestej a ešte nemám miesto na spanie. Pokračujem smerom na Falls of Glomach a hľadám vhodné miesto na kemp.
Cestu v lese mi skrížia 2 divoké čierne kozy, ale keď ma zbadajú skáču cez plot preč. Neviem kto sa viac zľakol. Asi po 7 km konečne nachádzam malé miestečko pri potôčiku Allt an Leoid Ghaineamhaich. Dnes ma dosť boleli zospodu chodidlá. Pri vyzúvaní nachádzam aj 1 otlak na palci. Okúpem sa a mením náplaste. Ak sa mi podarí aspoň chvíľu udržať nohy suché malo by to byť ok. Sedím na karimatke a nohy mám na tráve, okamžite po mne lezie asi 20 mini kliešťov, musím si na nich dávať pozor. Večeriam, píšem denník a idem spať. Zajtra ma opäť čaká dlhý deň.
