28.4.2023 Piatok
Corryhully bothy – Barrisdale bothy
44 km – 1535 m ↑ – celkovo 84 km
Celú noc prší, nadránom našťastie prestáva. Ráno mi súputníci spievajú happy birthday, nalievajú škótsku, lúčime sa a vyberám sa na cestu. Dnes mám v pláne 3 priesmyky.
Na prvý dorazím asi po pol hodine šlapania, a presne tak dlho mi vydržia suché nohy. Nasadil som nepremokavé ponožky Sealskinz, uvidíme ako to dopadne. Výstup na Bealach Allt n‘ Chaoruinn (483 m.n.m.) je fajn, aj dobrý čitateľný chodník popri potoku, ale druhá strana je po daždi celá rozmočená.
Viackrát nevidím kde je chodník. Ide sa po ľavej strane riečky, ktorú na konci treba prebrodiť. Po kameňoch sa dá prejsť aj suchou nohou. Po 10 km prichádzam k väčšej rieke Pean, ktorá je našťastie premostená. Po prekročení rieky netriafam odbočku a chvíľu sa motám v bažinatom lese. Po 20 minútach nachádzam lesnú cestu a za ďalších 5 km prichádzam k A‘chuill bothy. Krásne odľahlé miesto na lúke, ale ja pokračujem ďalej do ďalšieho priesmyku Bealach an Lagain Duibh (300 m.n.m.). Cesta hore je rozmočená, musím skákať ako kamzík. Všade okolo sa týčia monumentálne kopce, vyzerá to tu ako v Pánovi Prsteňov.
Aj tie názvy sa podobajú, niektoré sa ťažko čítajú a ešte ťažšie vyslovujú. Cestou dole prechádzam okolo lochu, Lochan a‘Mhaim. Cestička pekná, len skoro celý čas pod vodou. Až ku koncu sa to mení a otvárajú sa krásne výhľady na Atlanticky oceán – Loch Nevis.
Dole v zálive nachvíľu posedím pri Sourlies bothy. Ešte je celkom skoro a bothy je plná Talianov. Dávam si olovrant, sušené mäso a flapjack, a pokračujem ďalej. Nasleduje cesta po pláži smerom k ústiu rieky Carnach. Mám šťastie že je odliv a dá sa ísť aj spodkom. Rieka Carnach je celkom veľká, pred mostom je kopec zradných bažín.
Stretávam chlapíka z Írska, chvíľu ideme spolu, on chce kempovať ešte pred priesmykom. Pokračujem úzkym údolím popri rieke Carnach. Po ceste je jedno pekné miesto na kemp, pod útesom pri rieke, ale už je obsadené 2 stanmi a určite sa ešte niekto pridá. Vyššie nad kempom sa rieka rozlieva na väčšiu šírku a chodník už nevidím, zabáram sa. Je to zatiaľ najťažší úsek. Už som skoro na konci doliny a mám odbočiť naľavo, strmo do kopca, v tom sa pošmyknem a spadnem na ľavú paličku. Je ohnutá, dúfam že vydrží.
Priesmyk Mam Unndalain (560 m.n.m.) je zatiaľ najdlhšie a najťažšie technické stúpanie, až pred vrcholom sa to trochu zmiernilo. Je hmla a dosť fúka. Nezdržujem sa a vyrážam do Barrisdale bay.
Cesta dole je za odmenu, krásny suchý chodník ako v Nízkych Tatrách, s výhľadom na Barrisdale bay – Loch Hourn. Stretávam 2 Angličanov, tak trochu rečníme. Idú tiež k bothy, ale budú tam kempovať. Bothy je prázdna, ale celkom dobre zariadená. 2 izby, kuchynka, voda a dokonca aj záchod a elektrina. Táto nie je zadarmo, platí sa 5 libier za noc do kasičky. Dávam si dole nepremokavé ponožky a nohy vôbec nevyzerajú dobre po 45 km. Mám z nich odreniny až otlaky. Lepím si compeedy, snáď to bude zajtra ok. Dorazili chalani z trailu, jeden z nich mi dáva pásku, opravujem paličku – musí vydržať. Neskôr príde ešte asi 5 chlapov z druhej strany, tí idú zajtra do Inverie kde je najodľahlejšia krčma v Škótsku – Old Forge. Toľko chodenia kvôli pivu :P. Celkom nadávajú na môj zajtrajší asi 10 km úsek do Kinlochhourn, že to bolo hrozné. Dávam si večeru a idem spať opäť v suchu. Som unavený a zaspávam hneď. Zajtra najvyšší bod trasy – Forcan Ridge 720 m n.m. Btw celý čas tu nie je signál, asi až zajtra v Shiel Bridge bude.
0 Comments