Kochi – Alleppey
Štvrtok, 30.3.2023
Na letisku meníme nejaké peniaze a na informáciách sa pýtame na autobus, ktorý má letisko uvedený na stránke. Chalan nemá poňatia, ale pošle nás aspoň na zastávku autobusu, kde ide za polhodinu autobus do mesta Aluva, odkiaľ sa dostaneme metrom do Kochi (resp. do jednej z jeho častí). Vonku je ako v skleníku aj keď iba vychádza slnko. Autobus (60IR/pp) je dosť zaujímavý, všetci sa do neho rýchlo nahrnú a hrajú tetris s kuframi, ja sedím pri jednej žene, ktorá sa mi potom prihovorila, pracuje pre Qatar airways a že dokonca bola na slovensku a pôvodom je z Tripavaduru a prišla domov pozrieť.
Presadáme na metro, sme tam dosť rarita, pretože je iba 7 hodín ráno a asi nie je moc zvyčajné vidieť turistu o tajto hodine. Vystupujeme v Ernakulam South. Ideme sa hneď najesť, ja si dávam Dosa Masala (palacinka so zeleninou) a Jozef nejaké vajíčko, dáme si aj kávu. Je to horúca neska s mliekom. Snažíme sa ešte nájsť operátora, kde by sme si mohli kúpiť sim kartu, ale márne. Ideme teda na stanicu a hľadáme či nám ide nejaký vlak. Za pol hodinu ide vlak do Alleppey, tak kupujeme lístok a ešte hľadáme, kde by sme si mohli dať nejaký čerstvý džús, tak skončíme opäť v tej istej reštaurácii. Vlak ide o pol hodinu neskôr ako mal, ale je relatívne prázdny. Sadáme si k jednému Indovi do spacieho vozňa. Je celkom zhovorčivý, tak nám odporúča nejaké miesta a rozpráva o Indii a jeho práci na cruise ship.
Je naozaj horúco. Vo vlaku sú vetráky a všetky okná sú otvorené, aby prefukovalo. Cesta trvá 2 hodiny. Dorazíme do Alleppey. V prvom rade sa ideme najesť. Ideme do prvej, čo sa nám pozdáva, majiteľ ma ignoruje a komunikuje iba s Jozefom. Keď sa najeme ideme hľadať operátora, aj ho nájdeme ale nepredá nám simku, tak ideme na ubytko. Písala som včera, že prídeme až večer, len sme nejako pomenili plány, tak sme tam už o nejakej 13. Nemáme ako zavolať majiteľovi, tak nám ho sused vytočí. Nemá nachystanú našu izbu ešte, ale má inú, tak môžeme ísť tam. Má aj wifi, tak s ním ešte potom píšeme. Izba je drahšia, ale už sa nám nechce sťahovať a ideme si radšej na chvíľu pospať. Potom sa ideme prejsť na pláž, kde je dosť veľa ľudí. Sú veľké vlny, tak si iba nohy močíme. Je tam veľa krabov a mŕtva korytnačka, ktorú ohrýzajú havrany.
Po ceste na ubytovanie si kúpime melón a necháme si ho aj prekrojiť lebo ešte nemáme nôž. Večer stále čakáme na majiteľa, Jozef to vzdá a ide do mesta, do zmenárne, liquor storu, skúsiť znova operátora ale neúspešne. Jibu prichádza až večer s Jozefom, dohodne nám zajtrajší výlet do Backwaters. Sme fakt unavení, tak rýchlo zaspávame.
0 Comments