GR 54 – deň 3
15.7. Sobota
32,98 km – 1633 m hore -1410 m dole
Včera som do pol dvanástej písala blog, takže dnes vstávam až o siedmej. Jozef už má kávu uvarenú a čaká ma s raňajkami, bagetou so syrom. Akurát na nás začína svietiť slnko spoza kopca. O 8 vyrážame. Ako ranná rozcvička nás čaká stúpanie do sedla Col de l’Eychauda, 800 výškových metrov na 4,5 km. Ideme pomaly ale konštantne, a tak sme do dvoch hodín hore. Čím vyššie, tým krajšie výhľady do všetkých strán.
Vedie tu aj viacero lanoviek, ale je to urobené, tak pekne. Že to ani moc nekazí vzhľad a je tu postavená iba jedna chata, reštaurácia, ktorá je drevená, nie ako rotunda na Chopku.
Opäť sledujeme svište, tie sú tu všade a vždy sa potešíme, keď nejakého spozorujeme. V sedle (2425 m.n.m.) sú posledné pozostatky snehu.
Keď svieti slnko, tak je príjemné, ale akonáhle zájde za mrak a začne fučať, tak by som aj bundu prijala. Prehupneme sa cez sedlo a otvoria sa nám úplne nové výhľady na druhej strane. Tu hore je jar. Na lúkach sú rozkvitnuté tisícky kvetov.
V závetrí skaly si dávame prestávku a dojedáme druhú bagetu, syr sa horčicu. Je pred nami skoro 14 km dlhé klesanie. Najprv 5 km serpentínami s pekným výhľadom a potom sa napájame na cestu, ktorá vedie až do Vallouise.
Originálne je skoro celá trasa po asfalte cez dolinu, ale je tam aj ďalšia zelená trasa, ktorá ju kopíruje, len je položená vyššie a ide cez les. Volíme teda tú. Už je 12 hodín a začína riadne pripekať a na horách sa začínajú tvoriť búrkové mraky. Po včerajšku nás dosť bolia stupky, tak to celkom nasilu ťaháme až do mesta. Potrebujeme si dobiť powerbanku, tak ideme do turistického centra. Nechávame tam nabíjať aj môj mobil a všetky veci, a len tak naľahko ideme nakúpiť. Je to dosť dobrý pocit ísť bez batohu. Potraviny majú akurát prestávku a otvárajú o 14:30. Majú tu piváreň, tak Jozef ide ochutnať pivo Alphand, štýl Blonde a ja si dávam kávu. Potom ideme do obchodu na bagety, syr, salámu, olivy, tuniaka a čokoládovú penu. V zelovoce kupujeme broskyne, rajčiny a cesnak. Potom už si ideme po veci. Powerbanka má 74%. To nám stačí, tak si ideme nájsť za mesto nejaké miesto na obed. Zastavujeme hneď ako dôjdeme ku rieke L’Onde, popri ktorej nás čaká nasledujúca časť trasy. Rozkladáme jedlo, ja si umývam vlasy v ľadovej rieke a perieme.
O 16 pokračujeme ďalej. Ideme najprv okolo rieky cez les, to sa ide celkom dobre. Lenže potom zabočíme na asfaltku a je to celkom peklo. Trpíme. Snažíme sa to čo najrýchlejšie prejsť. Keď dôjdeme nakoniec, tak si trochu oddýchneme. Nie je tam pekne miesto na oddych, tak kráčame ešte si 1 km do doliny, v ktorej budeme spať. Chvíľku posedíme, zjeme broskyne a vydávame sa na posledných 3,5 km. Dosť tu fučí, s počasím to tiež vyzerá kadejako a pred nami išli ovečky, tak sa obávame či nebudú práve okolo útulne, pri ktorej sme chceli spať. Pozeráme sa po vhodných miestach na spanie, ale sú tu všade kamene a strmý svah. Po dvoch kilometroch jedno nájdeme, ktoré je aj trochu v zákryte, ale váhame. Prejdeme ešte kúsok ďalej, ale tam už vidíme ma svahu ovečky, tak to otáčame. Sme v národnom parku a môže sa tu iba bivakovať (t.z. stan môže byť postavený od 19 do 9).Je pred siedmou, tak si upratujeme miesto od bobkov, kameňov a haluzí. Jozef pre istotu stavia provizórnu ohradu ak by sa ovečky náhodou vrátili. Postavíme stan, Jozef sa ponúkne, že nafúkne karimatky (ešte to nerobil), aby som ja mohla písať a nešla, tak neskoro spať.
Máme vedľa potok, tak sa dnes ideme aj umyť. Jozef váha či variť večeru, ale ja by som potom bola strašne hladná ráno, tak varí cestoviny s olivami, sušenými rajčinami, cesnakom a tuniakom.
Jeme vnútri v spacákoch. Nie je tu signál, tak si iba pripravujem blog a zajtra ho nahrám. Ideme spať ešte za svetla, lebo ráno chcem, čo najskôr vyraziť. Zajtra nás čaká jedno brutálne sedlo a tri menej brutálne.
