Koruna Turca – deň 2

Cabanka – Salaš pod Chyžkami

Sobota, 19.10.2024

33,3 km – 1364 m ⬆️ – 1227 m ⬇️ – celkovo 42,8 km

Po 10 hodinách spánku vstávame o 6:30. Spalo sa exkluzívne. Aj keď je v chate iba 5°C, tak sa mi prezliaka lepšie ako večer. Balíme všetky veci a ideme dole, dať si raňajky. Aj ujo už je hore. Dávame si tresku s rožkom, ktorá mala byť pôvodne včera na obed, kávu, čokoládu a Jozef aj čaj. Ešte sa chvíľu rozprávame. Ten havko, Bran, má 43 kg a zje každý deň pol kila granúl, to je dosť váhy navyše.

Pred 8 spoločne vychádzame z chaty. Po pár stovkách metrov sa naše cesty rozdeľujú a Bran, ktorý si už na nás zvykol kňučí a ujo ho musíťahať na opačnú stranu. My pokračujeme po peknej miernej cestičke a skúmame huby popri chodníku.

Aj sa po pár kilometroch čudujeme, že prečo sa to šlo tak zle na tej SNP-čke. Prídeme na sedlo Flochovej a odtiaľ to ide veľmi prudko dole.  Pripohľade na rázcestník v sedle Turecká cesta sme si spomenuli. Odtiaľto to sú iba 2 km na Štúrec, ale o to výživnejšie.

Keďže sme to očakávali, tak nám to neprišlo až také strašné. Pri ceste si dávame prestávku, sedíme na slniečku, jeme kaiserky so salámou a syrom, a pridávam blog. Oddychujeme asi pol hodinu a potom po cyklotrase smerujeme 10 km na Hotel Kráľová studňa. Je to veľmi mierne stúpanie, tak ideme rýchlo.

Cestu lemujú krásne sfarbené stromy a čím vyššie, tým viac sa nám otvárajú výhľady. O dve hodiny sme tam. Sú tam pristavené tri autobusy a polka národa.

Dávame si kapustnicu, radler a pivo. Nabíjame mobily a vyhrievame sa na slniečku. O 14 sa poberieme ďalej na Krížnu. Odtiaľto začínajú moje najobľúbenejšie výhľady.

Slniečko hreje a ja sa kochám výhľadmi dookola. Počasie je špičkové, niet sa čo čudovať, že tu je toľko ľudí. Výstup na Krížnu nám trvá asi hodinu. Ďalej sa to už jemne vlní po hrebeni, mám rada túto trasu.

Náš dnešný cieľ je Salaš pod Suchým vrchom, ale Jozef si myslí, že tam už bude plno. A má pravdu. Postavené sú už tri stany a vnútri ostáva posledné voľné miesto. Posilníme sa teda croissantmi a pokračujeme ešte dva kilometre na Salaš pod Chyžkami. Akurát tam pred nami smerujú traja ľudia. Aj by sme sa tam ešte zmestili, ale je to tam celkom špinavé a tí chlapi sú dosť divní. Nájdeme si teda akú takú rovinu na stan.

Jozef ide po vodu a ja chystám karimatky. Prameň je dosť špinavý, tak vodu filtrujeme. Máme ale krásny výhľad na Ploskú za posledných lúčov slnka. Trošku túto idylku rušia tí chlapi, ktorí asi hodinu znášajú drevo z hory, fajčia marihuanu a hnusne chrchlú. No čo už. Na zahriatie si dáme sáčkovú hrachovú polievku a potom idem na Chyžky skúsiť odfotiť kométu. Na mobile ju nevidím, ale na foťaku je. Dám ho na statív, zapnem časozber a po troch snímkach mi to vypne. Baterke je zima, tak si ju dám na chvíľu do paperky a skúšam to znova. Na druhý pokus to vydrží asi 12 snímok. To mi na dnes stačí, dosť tu fučí a je mi zima.

Jozef zatiaľ uvaril cestoviny s tuniakom, syrom a sušenými rajčinami. Chvíľku sa tuľkame, nech sa trochu ohrejem a potom, po dlhom presviedčaní, sa prezlečiem do merina. Chcela som tu aj teplotu napísať, ale stratila som teplomer. Navrch si dávam páperove nohavice aj bundu. Dúfam, že túto noc zvládnem v teple. Ešte dopisujem blog a o 21 zaspávam.