Z Baťovky na Korcháň – 5. deň

1.4.2024 Pondelok

31,67 km , celkovo 178,31 km

Po výdatnom spánku vstávame 5:45 celkom svieži. Horšie sú na tom moje nohy, ktoré musím najprv trochu rozcvičiť, aby som sa postavila. Prezlečiem sa, zbalíme veci a ideme raňajkovať do prístrešku. Je to asi 20 metrov od miesta, kde sme spali a strašne tam fučí. Ledva uvaríme raňajky a kávu. Jozef má vifonku a ja mám kašu.

Máme pred sebou posledných 30 km, ktoré už dôverne poznám. Nejde sa mi veľmi komfortne, ale už to dnes  doklepeme. Cestou sa nám otvárajú piesočnaté výhľady na Lysú horu.

Trasa stále vedie po hranici, cez pekné osady a je totožná so Stezkou Českem. Prechádzame okolo chaty/ osady Doroťanka. Vždy, keď tadiaľto idem, tak si vravím, že tu by som teda chcela bývať.

Po 2,5 hodine prídeme na Biely Kríž, známe miesto v Beskydoch, ktoré už má svoju najväčšiu slávu za sebou. Chceme si dať niečo na jedenie a kávu. Čaká tam ďalších 10 ľudí, ale otvárajú až o 10, tak sa na stole rozbalíme a dojedáme všetko, čo máme.

Hneď pokračujeme ďalej, neberieme žiadnu vodu, je tu veľa prameňov. Celú cestu, aj včera, prechádzame okolo veeeeľa vajíčok žiab, takže o mesiac sa tu vraciame na žubrienky.

Máme to už iba 15 km na našu Kamennú chatu, ale je to teda trápenie. Nielenže ma fakt bolia nohy, ale trasa ide viac po blate ako po súši.

Asi po 10 km už naozaj potrebujem prestávku. Sadáme si ku ceste, jeme čokoládu a ja si trochu masírujem nohy. Za chvíľu pokračujeme ďalej. Prechádzame cez Muřínkův vrch, kde je kaplnka a aj prameň, tak sa napijeme. Je pred nami posledné stúpanie, a to dosť prudké, na Veľký polom. Je tam 5. stupeň ochrany prírody a minuloročná výchrica tam zanechala dosť spúšť, tak musíme veľa obchádzať a preskakovať. Vyzerá to tu ako v nejakom apokalyptickom filme.

Rýchlo zbiehame na chatu. Teta nás tam víta, že sme šialenci. Dávame si po pivku, polievku kyselicu a  vepřo knedlo zelo. Medzitým mi volá mama, aby sme nejedli, že je doma veľa jedla, ale už neskoro. Však my sme aj tak v dosť veľkom kalorickom deficite, že zjeme všetko, čo nám dajú.

Posledných 6 km sme už išli veľmi veľakrát a postupujeme celkom rýchlo, občas pobehneme. Boli sme tu pred dvomi týždňami a teda pokročili s odpratávaním tých spadnutých stromov, aj keď im za tento víkend ďalšie pribudli.

Dopredu nás poháňa myšlienka na šalát. O tretej konečne dorazíme. Dávame si záverečnú fotografiu pred domom a potom sa už môžeme ísť poľudštiť.

Záver

A toto je koniec nášho putovania. Sme radi, že sme tento šialený plán zrealizovali a dostali sa tak na miesta, ktoré by sme inak nikdy nenavštívili. Písanie mi teraz moc nešlo zarovno putovaním, lebo som pri tých kilometroch nemala na to energiu. Ale keď sa trochu viac zorganizujem a budem sa rýchlejšie presviedčať ísť sa umyť do tej zimy, tak to hádam pri ďalších výletoch pôjde. Ďakujem všetkým čitateľom, že čítajú a nečitateľom, že si aspoň fotky pozrú. Dúfam, že to niektorých z vás inšpiruje ísť viac do prírody a že nás budete sledovať aj nabudúce. 🙂 PS. Medveďa sme naozaj nestretli.