31.3.2024 Nedeľa
42,62 km , celkovo 146,64 km
Nechávame budík na tú istú hodinu, a teda ten posun riadne cítiť. K tomu som sa v noci stále prehadzovala. Dnes to bude náročné. Jozef ešte fotí toto parádne stanovacie miesto.
Mne varí iba chia kašu, ale rýchlo ideme do mesta, na čerpaciu stanicu, dať si kávu a hotdog. Teta sa sťažuje, že je to tam ako v reštaurácii. Čaká nás dnes veľa asfaltu. Trasa vedie cez Bytču, potom cez priľahlé časti a cez dedinu Petrovice. Po 10 km si dávame prestávku, prezliekam sa a jeme tortilly. V Petroviciach sme o 10 a na naše veľké prekvapenie, krčma je otvorená a je tam dosť veľa ľudí. Teta ešte upratuje zo včera. Dáme si po jedno pivo a pokračujeme.
Aj chlapi už odišli, asi na omšu o 11. Je to naozaj dlhá dedina. Snažím sa zamestnať si myseľ a ísť na zotrvačnosť. Začínajú ma bolieť stupky, ten asfalt ma ničí. O 12 si dávame prestávku pri potoku. Močím si nožky v ľadovej vode a jem tortilly.
Už to je po asfalte iba 3 km. Pokračujeme po cyklotrase a potom si to dávame skratkou cez les. Je to dosť zlá skratka. Moc som to netrafila. Snažíme sa nájsť pôvodnú cestu. Ale potom ideme ďalšou skratkou, už lepšou, ktorá nám naozaj skráti kus cesty. V lese nájdeme aj medvedie hovienko, ale už staršieho dáta. Po ceste sa tam premáva nejaký chlap na detskej motorke. Patrí ku skupine ľudí v chate, kde nahlas hrá dosť zlá hudba. Rýchlo ideme preč. Po lese sa už kráča lepšie. Trasa vedie cez húštinu a les, ťukáme paličkami, aj keď ten chlapík na motorke vyplašil asi všetko v okruhu 10 km. Dostaváme sa už bližšie k Makovu.
Sú tu aj také pekné chatky. Okolo jednej prechádzame a dedko sa nás pýta, že kam ideme. Odpovedáme, že na kmínek a on že to máme ešte ďaleko. Ale my končíme ešte ďalej dneska. Má veľmi peknú chatu, takú tmavo hnedú so zelenou strechou. Je tam už 50 rokov a berú ho už ako domáceho. Vonku má umyvadlo, tak si aspoň umyjem spotenú tvár. Pokračujeme cez Kršlisko, okolo kaplnky a miestnou trasou smerom do Makova. Dávame si chvíľu prestávku, aby sme sa najedli. Potom pokračujeme po asfaltke a napájame sa na červenú Kysuckú magistrálu. Začíname stúpať na hranice, kde je chata Kmínek. Začiatok je dosť prudký a keď sa zmierni, tak musíme prechádzať cez veľa popadaných stromov.
Na chate je dosť veľa ľudí aj kvôli tomu, že je prístupná autom a sú tam aj nejaké taxíky. Mám to tu rada, chodila som tu na tábory ako animátorka. Prišli sme o 16:20 a o 17:00 zatvárajú, tak sme to len tak tak stihli. Jozef si dáva bryndzové halušky a ja čučoriedkovú buchtu. Strašne bola dobrá, na tú ešte isto niekedy prídem. Posilnení pokračujeme ešte 6 km na Bobek. Po hranici to už je také jemne vlnité, ide sa dobre.
Pred 19 prídeme do osady pod Bobkom, kde má byť podľa mapy prameň, ale tečie dosť pofiderne, tak radšej filtrujeme. Naberáme si vodu do všetkých nádob, čo máme. Do sedla Bobek to je už iba nejakých 200 m. Dosť tam fučí, ale podarí sa nám nájsť závetrie s rovinou. V prístrešku sedia nejakí tínedžeri a ešte aj auto prechádza okolo nás dole ku chatám, ale nikoho nezaujímame. Postavíme stan, prezlečieme sa a ideme rovno spať. Nie sme ani jeden hladný, tak si aspoň dlhšie pospíme po náročnom dni.
0 Comments