CWT – deň 10
6.5.2023 Sobota
Strathchailleah bothy – Cape Wrath lighthouse
11 km – 350 m ↑ – celkovo 386 km
Noc strávená v bothy je príjemná zmena. Vyspal som sa do ružova. Ráno konečne vládne okolo bothy bezvetrie a je teplo. Pomaly raňajkujem, dnes mám čas. Lúčim sa s gentlemanmi a o pol deviatej vyrážam smer sever, na Cape Wrath. V tejto časti nie je žiadna správna cesta, len pár zvieracích chodníčkov. Je v podstate jedno, ktorý si vyberiem pokiaľ zachovám smer na sever. Všade sú bažiny, potôčiky a rašelina.
Našťastie dlhšie poriadne nepršalo, tak je to relatívne suché. Riadim sa podľa mapy a gps. Po asi 3 km vstupujem do priestoru ministerstva obrany UK (cvičné vystreľovacie územie), ktoré býva párkrát do roka uzavreté. Je jasno a výhľady sú krásne, tak sa len kochám. Vybieham na kopček Sithean na h-Iolaireich (231 m.n.m.), z ktorého už vidím vežičku majáku.
Už som blízko. Z vrcholu si ešte určujem trasu kadiaľ pôjdem. Potom už to je krátky trek cez pár bažín a potokov. Prichádzam na rozbitú asfaltku a čaká ma posledný kilometer. Maják na Cape Wrath sa vynára za zákrutou a za ním už nie je nič len oceán. Skutočný koniec sveta.
Prichádzam do poloopusteného areálu, je tu viacero budov. Najprv nikoho nevidím, ale už sú tu opreté nejaké batohy. Je tu kaviareň Ozone cafe a dá sa tu aj prespať. Celoročne tu žije John a Angela Ure, otec a dcéra, a o všetko sa tu starajú.
V kaviarni si pýtam pivo a nejaké magnetky. Pivo si mám zobrať sám. 😊. Sadám si ku nejakému chalanovi (myslím, že Steve), ktorý tiež dnes dokončil trail. Rozprávame sa a ja si všímam, že má staršiu zrkadlovku bez krytky objektívu. Vyťahujem ju z váčku, pred dvoma dňami som ju náhodou našiel na ceste pri Loch Stack, to nevymyslíš. Pozýva ma na pivo a čakáme či príde odvoz. Trúsia sa tu ďalší turisti, čo idú CWT, aj skupinka, čo šla len z Kinlochbervie. Okolo 13:00 prichádza minivan s turistami z mestečka Durness. Má plno, tak sa pomaly zmierujem s tým, že sa odtiaľ dostanem až o tretej. Akože ostal by som tu ešte, len mi zajtra letí lietadlo a je to dosť ďaleko. Mám šťastie, jeden chlapík má čas a ostáva v kaviarni na pive, tak naskakujem namiesto neho. Šofér ma volá Mr. Fortwilliam guy, lebo mu vravím, že sa tam potrebujem dnes dostať. Cesta do Kyle of Durness má 15 km a trvá asi hodinu. Tam nás všetkých naberá loďka a preváža cez záliv.
Skupina turistov z Inverness sa ponúka, že ma vezmú do Invermess. Som veľmi rád, že nemusím stopovať a naskakujem k nim do auta. V Inverness nasadám na autobus do Invermoriston, čo je už len hodinku do Fort William, kde ma vyzdvihuje Tom. Cesta späť, z ktorej som mal najväčšie obavy bola prekvapivo rýchla, len treba mať trošku šťastia na tých správnych ľudí.
O desiatej už sedím na pive u Peti v Glen Nevis Campsite. Dávam sa do rečí so Samom, ktorý práve dokončil West Highland Way a po chvíli sa pripája aj Peťa. Je tu dobre, ale už treba ísť domov. Teším sa na deti a Danku, tieto posledné dni mi už veľmi chýbali.
Cesta domov
7.5.2023 Nedeľa
Už sa neviem dočkať. Ako som sa tešil na tento výlet, tak isto sa teším aj domov. Škótsko je krásne, ľudia sú tu milí. Po ceste som stretol mnoho skvelých a zaujímavých ľudí. Čo ma prekvapilo bolo množstvo dôchodcov a starších ľudí na CWT. Na slovenskej SNP-čke ich toľko nestretnete. Celkovo hodnotím trail ako ťažký, najmä ak je zlé počasie. Ak by som mal ešte 2 dni naviac bolo by to viac v kľude. Ideálny čas na prejdenie sú tak 2 týždne. Tento rok bolo aj podľa Škótov veľmi sucho (každý deň som mal mokre topánky), tak som to mal o niečo jednoduchšie. Aj počasie mi vyšlo, dokopy boli možno 2 dni dažďa. Ak teda chcete zažiť skutočnú rozľahlosť a opustenosť škótskej krajiny rozhodne odporúčam CWT. Možno by som sa nedržal striktne danej trasy a v prípade dobrého počasia vybehol na nejaké Munros, po ceste ich bolo dosť. Snáď sa tu ešte niekedy vrátim.Ďakujem Jožkovi a Márii za požičanie väčšiny lightweight výbavy na trail, Peti za super ubytko a mojej Danke, že to doma vydržala sama s 3 deťmi a ešte k tomu aj tehotná.
Dúfam, že vás tieto riadky aspoň trochu bavili. Nie som žiadny spisovateľ, ale aj toto je pre mňa jedna z ciest ako si zachovať spomienky.
Dávid
