Talianske Alpy – deň 3
Bivacco Lidesh – Bivacco Greppi Emilio
9.7.2024 Utorok
18,8 km – 1551 m ⬆️ – celkovo 58,1 km
Dnes je úplne nádherný deň.
Nemáme už moc jedla, tak musíme ísť dole do dediny. Je to 5,6 km , tak si vravíme, že to budeme rýchlo, len to by to musel byť normálny chodník. Opäť je to hore dole, reťaze, a mám pocit, že sa furt krútime dookola.
Do Finero nám to trvá skoro dve hodiny. Hneď z kraja sa dve staré tety zdravia z balkónu cez pol dediny, je to dosť vtipné ako na plné hrdlo kričia “Ciao!”. Sadneme si na kávu a diskutujeme, čo ďalej, ja navrhujem späť do Domodossoly, tým vlakom cez kopce a odtiaľ stopom na sever. Ale Jozef, ktorý sa konečne vložil do plánovania, že pôjdeme iba do vedľajšej dediny Malesco, doplníme zásoby a napojíme sa na trasu, ktorú sme pôvodne mali naplánovanú. Stopujeme z Finera, zastaví nám hneď prvé auto, karavan. Pani nám vzadu uvoľňuje miesto. Vyzula sa, keď vošla dnu, tak sme aj my tak urobili po jej vzore, ale nebol to dobrý nápad. Myslím, že by bola radšej tej troche smetí z topánok ako toho smradu. Našťastie je to iba 15 minút. Vystupujeme na námestí a ideme do obchodu. Pred obedom je nákupná špička. Prekvapivo to zvládneme rýchlo a s prehľadom. Rozbalíme sa na schodoch pred miestnym úradom a dokonca tam nachádzame aj zástrčku. Sme tam celkom dlho, obedujeme a pridávam blog.
O jednej vyrážame. Mesto sa úplne vyľudnilo, je siesta. Pečie slnko, tak vyťahujeme dáždniky. Najprv smerujeme do ďalšej dediny Craveggia a potom prudko hore po serpentínach. Ideme 4 km s 20% stúpaním.
Jozef ide ako píla, že keby nemá ruksak, tak to beží… ešteže ho teda má, inak by ma tu nechal. Hore sa nám otvorí výhľad na Val Grande a na druhej strane idylická dolina so starými domčekmi.
Miernym stúpaním pokračujeme do sedla Bocchetta della Cima. Zo sedla už vidíme dnešný cieľ Bivacco Greppi Emilio.
Schádzame trochu dole a ideme okolo farmy, kde majú kravy a kozy. Vyzerá, že tam žije celá rodina, sú tam deti, pes, mačka, povešané prádlo a vonku vaňa. Pozerajú sa na nás ako na zjavenie, asi tam moc turistov nechodí. Pozdravíme a stúpame posledné výškové metre.
Bivacco je zamknuté, ako som predpokladala, ale to nevadí, je tu perfektne miesto na stan a jazero. Chvíľu oddychujeme a ideme sa rovno umyť do jazera, kým ešte svieti slnko. Dnes máme dvojfázovú večeru, najprv také malé raviollinky s prosciuttom a sugom (dnes sme objavili v tube, lepšie ako kečup) a potom zemiakovú kašu s cesnakom, tuniakom a parmezánom. Jozefa to nejako zmohlo a ide hneď spať. Ja idem umyť riady a ešte pofotiť stan.
Sme veľmi blízko švajčiarskych hraníc, tak už nemáme internet, lebo to stojí 5€ za 50mb. Snažím sa ešte niečo napísať, nech to môžem neskôr pridávať, ale poležiačky ma to tiež láme na spánok.
