Cyprus E4 – deň 9

Nedeľa, 15.2.2026

Tripylos – Kykkos – Larnaca

25,6 km – 938 m – 909 m

Toto bola skvelá noc. Riadne dobre som sa vyspala. O 6:30 vstávame a obloha je modrá. My sme schovaní v doline, takže teplota je 5°C. Na stenách stanu máme veľa kondenzu. Jozef mi varí čaj a nachystá mi pitu s avokadom a syrom. On si pridáva salámu a horčicu.

Veľmi sa dnes neponáhľame, naplánovala som niečo vyše 20 km a mali by sme to stihnúť pohodovým tempom. Už som dúfala, že tento výlet lopatku nevyužijem, ale široko ďaleko toaleta nie je, tak si musím jednu vykopať. Pomaly balíme a čakáme na slnko, aby nás trochu zahrialo. Rozčesať vlasy mi zaberie asi 10 minút, už ma to moc nebaví s tými dlhými, dám sa asi ostrihať. Jozef už je nepokojný, že mi to dlho trvá. 8:30 vyrážame. Z 1150 m.n.m. klesáme do 500 m.n.m.. Trasa ide po lesnej ceste, takže klesáme pozvoľna a užívame si výhľady na okolité lesy.

V tieni je stále sviežo, na slnku už príjemne. Zastavujem pri potôčiku a umývam včerajšie zaschnuté riady. Keď je tá možnosť, umývame aj tvar. Nejakí sme ponorení do vlastných myšlienok, že prejdeme odbočku o 1,2 km. Ešte som na to miesto aj pozerala či tam náhodou nemáme odbočiť, ale ku kontrole už nedošlo.

Nevadí, keď budeme pokračovať po tejto ceste, tak sa nakoniec napojíme, len to bude o 2 km dlhšie. Stále prechádzame cez nejaké potôčiky dažďovej vody, ktoré môžem usmerňovať a čistiť im prietok preč z cesty.

Po hodine si dávame pri takom mini vodopáde prestávku. Rozložíme sa na cestu, sušíme stan a tyvek, filtrujeme vodu, varíme kávu. Slniečko už poriadne hreje a prezliekam sa do kraťás. V potôčiku si periem konce nohavíc, lebo sú od blata a dnes mi to na ruksaku pekne uschne, a moju látkovú vreckovku, ktorá potrebovala oprať už pred 3 dňami. Ako si tam sedíme, tak zrazu ide auto, jediné široko ďaleko. Rýchlo sa odpraceme na kraj a ujo nám zakrýva.

Máme už iba arabský chleba, ktorý je suchší ako pita, tak mi to ide ťažko dole krkom a dlho mi to trvá. Pokračujeme v klesaní. V tieni je ešte stále sviežo a kráčame popri potoku, takže aj dosť vlhko. Stromy sú ovešané popínavými rastlinami.

Už sme na najnižšom bode dnešnej trasy. Nachádza sa tu aj útulňa, ktorá v mape nie je zaznačená. Začíname dnešné stúpanie, takmer 1000 výškových metrov po ceste.

Narazíme na zaplavený most. Nechcem si namočiť topánky, tak od polovice idem po jeho obrubníku a opieram sa o paličky, aby som z neho nespadla.

Originálna trasa E4 pokračuje po lesnej ceste, ale je tu aj trail, ktorý je o 6 km kratší. Jozef chce ísť po ceste, ale ja chcem radšej kratšiu trasu, tak ideme tým prudším chodníkom. Úzky chodník vedie po úpätí stŕmeho kopca cez les. Fakt je teplo, tak zastavujeme opäť na filtrovanie vody. Zahradzujem potôčik, aby nám netiekol po chodníku. Otvorím si tyčinku Mars, ktorú sme kúpili ešte v Troodose. Kedysi som to mala strašne rada, ale je to moc sladké, už si to asi nikdy nekúpim. Nafiltrujeme dva litre vody a začíname prudšie stúpanie.

Uf, ide sa mi nejako ťažko. Po 2,5 kilometri krosujeme cestu. Jozef je pár metrov predomnou, tak mu kričím, že som hladná a nevládzem pokračovať. Opäť sedíme a tlačím do seba pitu s halloumi syrom, hneď je mi lepšie. Na nasledujúci 5 km máme 500 metrov prevýšenie. Už musíme trošku zabrať, lebo sme mali veľa prestávok a dnes musíme ešte dostopovať do Larnaky.

Čím vyššie, tým krajšie výhľady na okolité kopce. Vyšli sme to celkom svižne. Prehupneme sa cez najvyšší bod a otvoria sa nám výhľady na najvyšší vrch Cypru Olympus v zlatej hodinke.

Už to máme iba 2 km do Kykkos monastery. Populárne turistické miesto, odkiaľ budeme stopovať. Dalo by sa aj trochu skôr stopovať, ale chcem tam ísť aspoň nakuknúť. Samozrejme tam žije kolónia mačiek, tak tam minieme ostatok granúl.

Som rada, že sme sa tam zastavili. Nájdeme si vhodné miesto na stopovanie. Slniečko bude za chvíľu zapadať za kopec a už sa ochladilo, tak si dávam mikinu. Vravím Jozefovi, že do 10 minút sedíme v aute. Asi po 3 minútach nám zastaví taký pár, ale idú iba 10 km odtiaľto a asi by nám už nešiel autobus potom. Za ďalší 5 minút zastaví nablýskané auto, za volantom sedí ortodoxný mních. Pýta sa nás kam ideme. Ponúka nám nocľah v kláštore a že by sme mohli ísť ráno autobusom, ale už máme zajednané ubytovanie v Larnake, inak by som to asi brala. Dávame naše zablatené batohy do kufra, kde nie je jediného smietka. Smeruje do dediny Astromeritis pri Nikózii, ktorá je vzdialená 50 km. Volá sa Maximos a nehovorí moc dobre po anglicky. Pýta sa nás odkiaľ sme, tak odpovedáme, že Slovensko. Na chvíľu sa zamyslí s potom povie: “Aaa, Fico!”, že je to dobrý chlap. Strácame všetky slová. Mením tému a pýtam sa ho odkiaľ pochádza, je z Bulharska. Potom sa rozprávame o turistike, že teraz je dobrý čas na turistiku na Cypre, lebo v lete je v lesoch veľa hadov. Prehcádzame cez dedinku Gerakies, vraví nám, že tam žije už iba 26 ľudí. Dosť nás to prekvapí, je to úplne pekná dedina v kopci s parádnym výhľadom. Celá cesta je výhliadková, a tak pozorujeme kopce v zapadajúcom slnku.

V aute nám hrá Maximov výber, popová hudba, ako Taylor Swift, Jonas Brothers, Maroon 5. Táto hudba ide úplne mimo nás, ale je vtipné vidieť mnícha ako si klepká prstami o volant na Taylor Swift. Túto cestu pozná asi dôverne, pretože na 65 si to valí 130 km/h. Nám to nevadí, aspoň sa rýchlejšie prepravíme. Vysádza nás na zastávke pred Astromeritis a ja ho požiadam ešte o fotku, celkom sa tomu poteší.

Rozlúčime sa a my sa na zastávke hneď obliekame. Teplota výrazne klesla, slnko zapadlo a fúka vietor. Autobus do Nikózie nám ide za pol hodiny. Skúšame ešte stopovať, ale zo stovky áut nám nezastaví žiadne. Oveľa lepšie sa stopuje na menej frekventovanej ceste. Po 10 minútach to vzdávame. Autobus nám aspoň ide na miesto odkiaľ ide aj intercity autobus do Larnaky. Príde o 5 minút skôr, tak možno aj stihneme skorší prestup, platíme 2,4€ na osobu. Do Nikózie, to je 45 minút. Vystúpime a bežíme na vedľajšiu zastávku, kde stoja diaľkové autobusy. Ani sme bežať nemuseli, 3 minúty mešká. Vnútri je smrad a strašne vlhko, a za nami sedí chlap, čo celú cestu pokašliava, strašne je to otravné. Vydržíme to a vystupujeme v Larnake na stanici pri pláži. Počas cesty som našla reštauráciu na včeru, Dimitris kebab house. Prechádzame cez turistické centrum mesta a sme radi, že tu nemusíme tráviť viac času. Pri reštaurácii sú 3 mačky, vnútri ďalšie 4, sme správne! Najprv som si chcela objednať tanier pre dvoch, ale bála som sa, že toho bude moc veľa. Dávam si nakonic kuracie souvlaki a Jozef si dá rybu. Popri čakaní upravujem fotky. Obsluhuje nás sám Dimitris, starý pánko, ktorý už trochu krýva, ale stále sa zvláda starať o zákazníkov, je ku všetkým veľmi priateľský. Na stôl nám donesie obrovské porcie mäsa, hranoliek a šalátu.

Tie souvlaki sú špičkové, najlepšie aké sme tu mali. Úplne šťavnaté a dobre dochutené. Tisneme to do seba, ale je toho strašne veľa. Sedíme tam pri tom takmer hodinu. Dimitris sa príde opýtať či je všetko v poriadku a či nechceme pridať. Vravím mu, že je toho veľmi veľa, vyzerá byť potešený. Po reštaurácii sa prechádzajú mačky a niektoré spia na stoličkách.

Pár hranoliek už nezvládame dojesť. Odnášame riady ku baru a idem zaplatiť. K účtu dostanem ešte čokoládové cukríky od cesty. Ešteže máme teraz 2 km na ubytovanie, aspoň nám trochu pretrávi. Na ubytovanie prídeme pred 10. Odomykám zdieľaný byt a spolubývajúci na nás veľmi prekvapene pozerajú. Neboli si vedomí, že toto je zdieľaný byt. Rýchlo si odkladajú veci do svojej izby. Žena mi vraví, že kúpeľňa je dosť špinavá. Najskôr iba nakuknem a moc si to nevšimnem, ale potom, keď sa idem umyť a vidím ten nechutný sprchový kút. Toto nebolo umyté mesiace. A pritom to malo celkom dobré hodnotenia. No nemôže sa stále dariť. Som riadne unavená, blog nechávam na zajtra.