Cyprus E4 – deň 10
Pondelok, 16.02.2026
Larnaca – Bratislava – Partizánske
Vôbec som sa nevyspala dobre, asi mi chýba stan a príroda. Ráno sa šmotíme, dáme si čaj, pretriedime zvyšné jedlo a pobalíme sa. Vyrážame o 10 a ideme do neďalekej kavierne. Panuje tam dosť zmätok, pretože väčšina ľudí si dáva matcha lattle a neviem, čo ešte. Naše dve espressa sú urobené hneď. Vonku ich vypijeme a uvedomíme si, že vlastne nemáme až tak veľa času pred odletom a nestihneme všetko, čo sme chceli.
Ideme do obchodíku, kupujeme si croissant, lebo sme nemali raňajky a dve pivá, ideme na pláž. Je to pláž hneď pri letisku, takže je z nej vidno z blízka lietadlá, keď vzlietajú.
Jozef si prezistil odlety, a tak čakáme. Idem aj vodu skúsiť, jeden chlapík sa tu kúpe. Je dosť studená, ale slnko svieti, tak je to celkom osviežujúce.
Jozef je šťastný, svieti slnko, je príjemne teplo a pije si pivko. Robím ešte check-in, máme sedadlá pri okne za sebou, oplatí sa robiť neskorý check-in. Čakáme už celkom dlho a lietadlo nikde. Chceli sme to už vzdať, ale nakoniec vzlietlo, let na Maltu mešká 20 minút.
Oblečiem sa a ideme smerom na letisko okolo slaného jazera, ktoré v lete úplne vyschne. V zime tu zimujú plameniaky. Škoda, že je taký opar a nevidno ich moc dobre.
Veľa času už nemáme a chceme sa pred odletom ešte najesť, tak ideme na autobus do dediny Dromolaxia. Nechcelo sa nám vracať späť do centra Larnaky, tak sa ideme najesť radšej najesť sem a potom môžeme ísť pešo na letisko. Je tam otvorený jediný podnik. Jozef si dáva tanier s grilovanými vecami a ja si dám nerozvážne hamburger, lebo som si nechcela dávať piatykrát na tejto dovolenke souvlaki. K tomu si dám ešte na záver čerstvý pomarančový ďžús a Jozef pivo. Donesú nám opäť obrovské porcie.
Obávam sa či máme dostatok času na zjedenie. Dávam Jozefovi dojesť môj hamburger, hranolky zvládnem. Zaplatíme a rýchlym krokom smerujeme na letisko. Po ceste sa zastavujeme ešte v supermarkete a kupujeme avokáda, halloumi syr a fóliu na obalenie batoha.
1,5 hodiny pred odletom prichádzame na letisko. Nepamätám si, že by sme niekedy boli tak neskoro na letisku. Jozef je úplne v kľude, nevadilo by mu keby sme zmeškali a ostali tu dlhšie. Na Slovensko práve prichádza studený front a opäť tam sneží. Všetko bez problémov stihneme, aj keď pasová kontrola bola dosť chaotická. Hneď po bezpečnostnej kontrole ideme na gate a už čakáme na odlet. Naložia nás do lietadla, už sme všetci posadení, dvere zatvorené, keď kapitán zahlási, že musíme všetci vystúpiť a zobrať si všetky veci. Majú nejaké technické problémy, ktoré by mali do hodiny vyriešiť. Čakáme kým nám pristavia schody a autobusy, a ideme späť. Na letisku si krátim čas výberom fotiek.
Za hodinu naozaj ideme naspäť do lietadla. Toto meškanie spôsobilo, že nestihneme posledný vlak do Partizánskeho. Píšeme švagrovi Milanovi či by po nás neprišiel na letisko. Počas letu prekvapivo nespím. Upravujem fotky a kochám sa pohľadmi z lietadala. Konečne ten vysnený západ slnka vidím, prvý za celú dovolenku.
V Bratislave vystupujeme pred 7. Mám na sebe kraťase a vonku je tenká vrstva snehu. Rýchlym krokom sa idem schovať dnu a obehnúť pár ľudí. Opäť je tu pasová kontrola. Idem ku samoobslužnému stroju. Pán predomnou to vzdá, asi dával občianku fotkou smerom dole. Keď sa to takto na letiskách skenuje, tak práve skenujú tie zadné identifikačné číselká. Keby som to nerobila na Cypre, tak neviem. Nikde to tu nie je napísané, ktorou stranou sa má prikladať. Naskenuje mi to a pustí ma do ďalšej komôrky, kde mi má nasnímať fotku. Tento stroj, ale vymyslel nejaký retard a dal mu pevnú výšku 175 cm. Nedočiahnem ani na špičkách, keď poskočím, nestihne ma oskenovať. Je to presklenná búdka, takže ma vidia všetci ľudia, čo čakajú na kontrolu. Skúšam s tým aj manuálne pohnúť, že možno je tam nejaký pánt, vďaka ktorému by sa to dalo natočiť, ale nie. Nakoniec mi vyskočí error a niekto mi to manuálne odklikne a pustí ma to ďalej. Takže mňa a ani Jozefa, ktorý tam musel drepovať to automaticky neoskenovalo. Toto nie je raketová veda, vo Viedni to funguje úplne bez problémov, súdruzi museli niekde urobiť chybu. Čakáme na batožinu a prezliekame sa do dlhých nohavíc. Spolu s nami akurát prileteli Košice a Manchester, takže na batožinu čakáme skoro pol hodinu. Batoh nám takmer zoberie česká rodina, tiež majú zafóliovaný batoh, tých veľa nebýva. Pred letiskom hneď nastupujeme do auta a už sa vezieme domov. V aute pridávam ešte blog. Po 9 sme doma, tá kopa vecí mi nikam neušla, akoby som len včera odišla.
Zhodnotenie
A je koniec nášho ďalšieho výletu, od ktorého sme nemali žiadne očakávania a veľmi príjemne prekvapil. Okrem krásnej prírody a príjemných teplôt nás na Cypre ohúrili najmä ľudia (a mačky). Toľko dobra a ľudskosti, koľko sa nám tam dostalo, nás zakaždým milo prekvapilo. Úsmev a milé slovo naozaj nič nestoja, no majú obrovský pozitívny efekt. Práve vďaka takýmto maličkostiam sa môžeme mať všetci o niečo lepšie a svet sa zdá byť o kus priateľskejším miestom. Na Cyprus sa v zimných mesiacoch určite ešte vrátime.
Chodiaca bilancia výletu
Aj napriek daždivejšiemu počasiu sa nám podarilo prejsť vyše 200 km. Ak niekedy zavítate na Cyprus, určite sa vyberte aj do tých nádherných lesov.
216,5 km – ↑ 7058 m – ↓ 5902 m
To je takmer koniec priatelia. Ďakujem, že čítate a chodíte tak s nami po svete! Verím, že vás to inšpiruje k pobytu v prírode a cestovaniu. K Cypru ešte môžete v najbližšej dobre očakávať článok o praktických informáciách a pribudnú aj ďalšie články.
Zostaňte v spojení a prihláste sa na odber, kedy vám príde email s novým článkom
(nezabudnite potvrdiť email, môže byť v spame).
