Cyprus E4 – deň 7
Piatok, 13.2.2026
Akamas Forest – Baths of Aphrodite
13,1 km – 426 m – 431 m
Noc bola nekonečná. Celú noc nám silný vietor plieskal so stanom a keďže som si zabudla štuple do uší, tak som pri každom zobudení len pozerala na hodiny kedy už bude ráno. Budík zvoní o 6 a ja hneď vstávam. Na stan bubnujú kvapky dažďa. Na raňajky mám pitu s maslom a so salámou. Čaj ani kávu nevaríme. Dnes sa celkom ponáhľame, od poobedia hlásia pršať vysoké úhrny zrážok, dovtedy hádam iba prehánky. Prezliekame sa a všetko balíme v stane. Pršať prestane, iba stále poriadne fučí. Vybrali sme večer dosť zlé miesto na spanie bez závetria. Dnes máme pred sebou nejakých 12 km. Nejdeme po originálnej trase E4, ale skratkou, aby sme to pred tým dažďom ešte stihli. Vyrážame o 7 po blatistej ceste.
Postupujeme rýchlo, po kilometri v sa odpájame na vedľajšiu cestičku vedúcu ku kostolu Ágios Kónonas. Okolo nás rastú borievkové stromy. Počujeme auto, ide v ňom starý ujo a veselo nám kýva. Ďalej ideme cez krásne zelené polia pšenice.
Po hodine na mňa ide nejaká únava. Pri kostole si varíme kávu a čaj. Zatiaľ nám neprší. Je tu aj útulňa a točka s vodou.
Posilňujeme sa čokoládou a pokračujeme ďalej, prechádzame okolo kozej farmy. Sú to kozy s takými dlhými ušami a vtipne im vejú vo vetre. Svižne stúpame do kopca.
Otvárajú sa nám výhľady na more.
Prehupneme sa cez kopec na druhú stranu polostrova. Všade okolo nás sa vznášajú šedé mračná.
Prechádzame okolo skalného kopca Moutti Tis Sotiras. Pýtam sa Jozefa či nechce ísť hore, ale v tomto počasí sa mu veru nechce. A keď ešte vidíme tú prudkú blatistú cestu, tak radšej ideme rýchlo dole. Prichádzame k afroditinmu a adonusovému dubu, obrovský starý strom.
Odtiaľ sa napájame na chodník Aphrodite natural trail. V recenzii som čítala, že keď prší, tak je chodník dosť blatistý, neklamali.
Vyzerám ako pašík a už sa ani nesnažím to blato moc obchádzať, nestojí to za to. Radšej budem špinavá rýchlejšie dole. V diaľke vidíme mesto Polis, našu dnešnú destináciu. Je pol 10 a zamýšľam sa či to tam nepotiahnuť peši popri mori.
Túto myšlienku po pár minútach zavrhnem, radšej si viac oddýchnem, už sa teším na šlofíka. Zhora vidíme kempové mestečko, ktoré otvárajú až v marci, ale autobusy tu chodia aj tak každú hodinu.
Zložíme si veci do zastávky a ja idem na WC. Keď z neho vyjdem už prší ako z krhly. Tomu sa hovorí správne načasovanie. Tisneme sa v rohu zastávky, kde na nás až tak nepriší. Po 5 minútach nám zastavuje auto či nechcem zviesť. Čoby nie, nasadáme do nezničiteľného auta, ktoré už má čo to za sebou. Dovnútra tečie voda, rachotí to na celú dedinu, ale aj tak to je dosť štýlové.
Šofér sa pýta odkiaľ sme. Vravíme, že zo Slovenska. Zasmeje sa, že on pozná iba Československo. Rozprávam sa s pani, ktorá sedí na prednom sedadle. Išla dnes z Pafosu a bola sa prejsť po okolí. O pár minút vystupujeme na autobusovej stanici v Polis. Všetci sa ideme schovať do čakárne. Pýtam sa pani odkiaľ je, že z Rumunska. Mysleli sme si, že si toho pána zaplatila, aby ju odviezol, ale aj ju len tak nabral, keď ju videl čakať v daždi. Tí ľudia sú tu neskutoční. Rozlúčime sa a ideme na skorý obed. Jozef našiel reštauráciu podľa nášho gusta. Sedia v nej dvaja štamgasti a popíjajú pivko. My si dávame opäť souvlaki s hranolkami, šalátom a pivko. Za oknami silno prší. Donesie nám dve obrovské porcie jedla, to by nám asi aj jedna stačila.
Nevadí, máme čas a môžeme jesť dlho. Sedíme pri chladničke a štamgasti si tu chodia po pivko, aj my si berieme druhé. Nemôžem to dojesť, tak zvyšné souvlaki naplníme do pity a zabalíme si ich zo sebou. Veď nám ešte vyhladne. Pred jednou sa poberieme na ubytovanie. Po ceste sa v daždi snažíme aspoň trochu očistiť topánky. Prechádzame okolo kadejakých sôch a postavičiek, karneval sa blíži. Náš apartmán je našťastie už pripravený. Je dosť priestranný a zariadený asi v 90. rokoch, ale to nám absolútne nevadí. Sú tam tri gauče a po piatich minútach nášho pobytu to tam vyzerá ako po výbuchu. Idem sa rovno osprchovať, nejako ma vyzimilo v tej reštaurácií. Potom sa zababuším do spacáku a ľahnem si na gauč. Ako je nám dobre vnútri, keď vonku je hentaké počasie. Na chvíľu zaspím a potom robím plagát na najbližší Bitcoin meetup. Vonku vykukne slniečko. Využijeme tejto príležitosti a ideme do neďalekého obchodu. Dokupujeme pár vecí ešte na zajtrajšiu turistiku a kopu zeleniny a ovocia. Prekvapí nás, že asi 80% je cyperského pôvodu.
Zamýšľame sa, kde to tu môžu pestovať. Teta, čo nám to váži je zarazená, že chceme všetko do jedného sáčku. Jozef opäť objavil Plzeň. Keď vyjdeme z obchodu, spomeniem si, že som zabudla citrón. Idem teda späť a teta mi ho odváži, stojí 8 centov. Predavačka sa na mne smeje, že prečo som si nejaký neodtrhla vonku, veď ich je tam kopa. Má pravdu, aj pri hoteli máme jeden strom, ale keď mne to vôbec ani nenapadlo. Po ceste späť sa zastavíme obzrieť pekáreň, kam chceme na raňajky. Mali tam aj výber hotových jedál, ale už je dosť neskoro, takže ostali iba také zvyšky. Na ubytovaní sa opäť zabalím do spacáku a snažím sa písať blog. Keď mám čas, tak mi to ide výrazne horšie, potrebujem nejakú časovú tieseň, aby sa mi dobre písalo. Jozef leží v spacáku na protiľahlom gauči a pije pivko. Už zjedol zvyšné souvlaki z reštaurácie a mne ide urobiť šalát. Za oknom chodí jedna búrka za druhou, dnes by sme to veru vonku nedali. Jozef ide o 9 spať a ja už hádam konečne dokončím blog. Šalát mi bol málo tak si dám ešte jogurt s čokoládovou nátierkou a brusnicami. Trošku popracem a idem aj ja spať. Budík máme na 6:30. Zajtra sa má počasie zlepšiť, tak smerujeme do hôr.
