Tour de Monte Rosa – deň 11 + Praktické informácie

Piatok, 18.7.2025

Domodossola – Partizánske

Celkovo 213,7 km a 13 883 výškových metrov

Poslednú noc si teda zapamätáme. O tretej v noci sa zobudím na to ako nám mačka driape stan. Náš durston stan z dyneemy, ktorý sme si kúpili ako svadobný dar. Urobila nám nejaké diery, tak ju odoženiem. Idem spať. Za 10 minút sa zobudím na to ako je v priedsienke a je nejaké jedlo. Jozef ju vyženie a ona nám skočí na stan. Keď ju chceme odohnať a búchame po stene stanu, mačička si myslí, že sa s ňou chceme hrať a driape ešte viac. Musím výjsť von a zhodiť ju zo stanu. Uf, idem do stanu a čakám. Za 5 minút je späť, tak sa ju potom 10 minút snažím odohnať. Podarí sa a do rána už nepríde. Ráno veľmi zbežne pozrieme na diery a radšej stan rýchlo zabalíme. Ešteže zbožňujeme mačky a aj takýto útok im vieme odpustiť.

Poberieme sa do mesta, máme to asi 1,5 km. Chcela som ísť do podniku, kde sme začínali náš výlet, ale pani má ešte zavreté, tak počkáme 5 minút kým otvoria obchod o 8:30. Kúpime si nejaké pečivo a ančovičky v olivovom oleji, lebo doma ich neviem zohnať. Máme ešte hodinu čas, tak ideme do otvorenej kaviarne, okolo ktorej sme prechádzali. Dáme si kávičku a aperol spritz, aj keď pani na nás zvláštne pozerá, že si ho dávame o 9 ráno. Je to taká gýčová kaviareň s veľa miestnymi, ktorí čítajú noviny. Vypijeme aperol a ideme na autobus. Je to celkom príjemná cesta a o dve hodiny sme na letisku. V Bratislave sme o 14:45. Všetko išlo doteraz veľmi hladko. Dohadujem spolujazdu, lebo nám akurát ušiel vlak a ďalší ide až o dve hodiny. Ideme pešo na čerpaciu stanicu OMV pri letisku a je to teda dosť dobrodružná cesta. Napíšem spolujazde smsku, že stojíme pred čerpacou stanicou. Chcela som si kúpiť hotdog, ale práve ich vypredali a že ďalšie budú až za polhodinu. Čakáme 15 minút a nič. Volám vodičovi, lebo vravel, že o 15:00 tu bude a už je 15:15. Vraví mi, že je v kolóne pred Brnom! Nechápem ako sa takéto nedorozumenie mohlo stať a čo si myslel, keď mu prišla správa, že ho čakáme pred OMV. Ruším spolujazdu a hľadám ďalšiu. Tá je za pol hodiny. Tak predsalen si dáme tie hotdogy. Kvôli piatkovým kolónam čakáme ešte dlhšie. Uf, to sme mohli ísť aj na ten vlak. Nakoniec teda príde a odvezie nás do Bánoviec nad Bebravou, kde nás už čaká kamoš Vlčo. Prídeme domov, dáme si sprchu, vybalím nejaké veci a ideme večer na pivko.

To je koniec našej cesty okolo masívu Monte Rosa. Bola to paráda a verím, že sa do týchto končín ešte niekedy vrátime.

Ku stanu som sa dostala až o niekoľko týždňov. Bolo z toho nakoniec 67 záplat. Aspoň máme originál a v záplave pribúdajúcich Durston stanov si ten svoj vždy poznáme.

Praktické informácie

Náklady

Všetky naše výlety sa snažíme ísť lowcost a turistické prechody nie sú výnimkou. Keďže pri viacdňovej chôdzi potrebujeme do seba dostať veľké množstvo kalorií, najväčšiu časť zaberá jedlo. Aby sme ušetrili nakupujeme na viacero dní v mieste, kde je obchod. Na chatách si väcšinou doprajeme iba kávu / pivo / koláč a ak je zima, tak polievku. Do ubytovania sú zarátané dobrovoľné príspevky na útulniach a noc v kempe vo Švajčiarsku.

Doprava

Tento rok Ryanair otvoril linku z Bratislavy do Milano Malpensa (na západ od Milána). Nejako máme zafixované, že tam sú tie najkrajšie Alpy a teraz k nim máme naozaj blízko. Odtiaľ si už stačí zobrať autobus a za 2 hodiny ste v Domodossole alebo v Aoste, najhornatejšom regióne Talianska.

My sme tam síce išli dosť okľukou, aby sme si kúpili plynovú kartušu, ale späť to bola veľká pohoda.

Autobus si treba zarezervovať na tetjto stránke: https://www.comazzialibus.com/ComazziAlibus/

Je možnosť kúpiť si lístok na mieste, ale len v prípade, že sú voľné miesta a ak si nikto miesto nezarezervoval, tak nepôjde vôbec.

Na ostatnú dopravu používame google.maps na zorientovanie sa, a potom si to kontrolujem u konkrétnych dopravcov. Lístky dopredu máme len zriedka, väčšinou kupujem na miestne keby sa niečo zmenilo.

Kartuša

V Taliansku sa skôr používajú prepichovacie kartuše a my používame šróbovacie. Preto sa snažím zabezpečiť kartušu vopred. Na tento výlet som kupovala letenky týždeň pred odletom, takže už som nemala možnosť poslať si ju do balíkoboxu (doručenie trvá 4-7 dní). Kartušu som teda kúpila cez internet na predajňu Decathlonu v Gallarate, kde sme sa potom museli viacerými spojmi dopraviť. Ak budete začínať v Zermatte určite tam kartušu nájdete.

Stanovanie – útulne

(v zmysle, večer prídeš postavíš stan, ráno zbalíš a pokračuješ)

Hlavné pravidlá, čo platia všade:

• Leave no trace (nezanechať žiadne stopy)
• Nezakladať oheň
• Žiadna hudba
• Neničiť rastliny
• Zakopávať svoje hovienka

Prechádzali sme cez 3 rôzne oblasti: Taliansko – Piedmont, Taliansko – Aosta, Švajčiarsko – Valais. Každé z nich má iné pravidlá stanovanie (netýka sa národných parkov).

Piedmont	Najlepšia oblasť v Taliansku. Pokiaľ váš pobyt nepresiahne 24 hodín, tak môžete spať v podstate kdekoľvek ak to nie je vyslovene zakázané.
Aosta	Stanovanie povolené nad 2500 m.n.m.. Toto pravidlo sa snažíme dodržiavať, ale občas nám to vyšlo o trochu nižšie.
Valais	Stanovanie povolené nad hranicou lesa mimo národných parkov a rezervácií. Voči Švajčiarsku sme mali dosť mylné predsudky a mysleli sme si, že je stanovanie dosť kontrolované. Ale z podcastu s Matúšom Lašanom sme sa dozvedeli, že to je úplne v pohode, čo nám potvrdili aj miestni.

Navyše, v Taliansku, pomimo hlavných turistických oblastí ako Mont Blanc alebo Dolomity, nájdete veľa útulní. Volajú sa Bivacco a dajú sa vyhľadať v google mapách, kde sú aj recenzie. Fungujú na dobrovoľnom príspevku a niektoré sú veľmi dobre vybavné.