Rota Vicentina – deň 7

Praia do Barranco – Lagos

Štvrtok, 28.12.2023

33,77 km – celkovo 225 km

Kravičky na útes už nevyliezli. V stane máme príjemných 10°C. Presunuli sme sa na východnú stranu, tak zo stanu vidíme krásne sfarbenú oblohu pred východom slnka.

Jozef varí poslednú kávu na ceste a raňajkujeme pečivo s horčicou s salámou. Chystá aj na cestu. Pobalíme a o 8 vyrážame. Musíme sa dnes celkom ponáhľať, aby sme to do Lagosu, cieľ Rota Vicentina, stihli za svetla. Cesta vedie po útesoch a za kilometer stretáme jedného turistu. Je to náš druh, altry na nohách a na chrbte malý ultralight ruksak. Chvíľu sa rozprávame, že nechápeme ten zákaz stanovania, keď tu sú aj tak všade obytné autá. Ani sme sa ho nestihli spýtať odkiaľ je, ale tipujeme nejaké Holandsko. Mapa píše, že to dnes bude celkom kopcovité. A hneď to aj začína. Schádzame z útesu na pláž a potom zasa hore.

Po hodine a pol prichádzame na miesto, kde sme chceli včera dôjsť. Nejako nám to ide pomaly. Dávame si prestávku na desiatu s výhľadom na pláž. Pozeráme do mapy, kde trasa dosť nezmyselne zachádza do vnútrozemia. Jozef dostal geniálny nápad prejsť to po pláži. Keby bol príliv, tak neprejdeme, ale máme šťastie. Po pláži ideme 1,5 km a ušetríme si veľký kus nudnej cesty.

Pri odlive je piesok fajne tvrdý, tak sa nám ide fakt dobre. Ostáva nám ešte 24 km, ktoré vedú cez turistické dediny. Prvou je Salema, tešíme sa na kávu a pastel, ale nič nie je otvorené.

Ďalšia dedina Burgau je za 5 km. Jozef ma motivuje čokoládou a vidinou kávy k rýchlejšiemu postupu. Je to stále hore dole, bude to ešte boj.

V Burgau nájdeme kávu a kupujeme aj nejaké pečivo, nech nemusíme zastavovať na obed v reštaurácii. Pastel de nata nemali, ale ponúkol nám taký orieškový pastel, ktorý bol tiež dosť dobrý. Posilnení pokračujeme ďalej.

Dostávame sa do veľmi turistickej oblasti a začína sa zvyšovať počet ľudí. Máme pekný výhľad na vysoké útesy za mestom.

Na lavičke si dávame prestávku na jedlo. Jedna buchta s tuniakovou paštétou a druhá s pistáciovou tubou Kolatch. V Luz ani nezastavujeme. Trasa viedla cez promenádu, ktorú Jozef označil za najhoršieho pol kilometra na trase. Za mestom nás čaká posledné veľké stupanie do výšky 105 m.n.m.. Je to dosť strmá makačka. Hore je nejaký pamätník a vysadené borovice.

Na druhej strane už máme Lagos ako na dlani. Snažíme sa postupovať rýchlo, ale ozaj ma bolia stupky, lebo sme nemali skoro žiadne prestávky a šlapeme v kuse. Do cieľa nám ostáva 5 km a my už smerujeme po drevených chodníkoch na Ponta da Piedade.

Od pláže je trasa trochu pomenená, tak sledujeme značky a nie hodinky. Toto je najfrekventovanejšia časť z celej trasy. Je to pre nás dosť otravné sa tam trajdať hore dole po vyhliadkových chodníkoch, keď sa dá ísť priamo, ale keď už sme tu, tak to prejdeme. Dokonca schádzame aj ku Praia do Camilo, že možno to stojí za to. Ale nie, tých 226 schodov za to nestálo. Obiehame pomalých ľudí a čakáme kadiaľ nás značka ešte povedie. Zatiaľ nám to urobilo asi 1 km navyše, čo je s 30 kilometrami v nohách, a vidinou brzkého konca, celkom dosť.

Asi chceli takto na fajront, aby predsa len z toho bolo tých 1000 výškových metrov. Konečne sme už pri ústí rieky. Ostáva nám už iba 2 km po promenáde, okolo prístavu, až k železničnej stanici. Nachádzam posledné zvyšky síl a veľmi ignorujem boliace stupky. Došli sme!

Dáme si fotku a ideme ešte kilometer na hotel. Sme dosť zničení. Nevieme prečo nám to dalo tak zabrať dneska. Osprchujeme sa, dáme sa trochu dokopy a ideme sa najesť do rybacej reštaurácie, ktorú nám odporučila pani z ubytovania. Ja si dám morského vlka a Jozef mečúňa. Kým čakáme dopisujem blog, ale fakt nemám síl. Oči sa nám zatvárajú pri jedle. Ledva to dojeme. Ideme na hotel a rovno spať, nevládzem už nič.

Záver

Dokopy sme prešli vyše 225 km za 7 dní. Začínali sme v Porto Covo a skončili v Lagose. Parádne sme si prevetrali nožky po dlhej prestávke od augusta a dosť to bolo cítiť, že naša kondička upadla. Na týchto pochodoch veľa rozmýšľame o živote, tak sme motivovaní neupadnúť do stereotypu a chodiť koľko môžeme. Dúfame, že sme trochu motivovali aj vás, aby ste vyšli zo svojej komfortnej zóny a chodili.

To je od nás všetko, ďakujeme, že ste s nami boli na ďalšom výlete!