Nedeľa, 20.4.2025
Osada Vojty Lazy – Sedlo Príslop
35 km – 1619 m ⬆️ – 1418 m ⬇️ – celkovo 58,5 km
Pred 6 nás budia prvé lúče slnka, ale v spacákoch je príjemne teplo a moc sa nám nechce vstávať, tak na hodinu a pol ešte zaspíme. Vstávame o 7:15. Jozef varí kávu, chystá rožky so salámou a korbáčikmi, a ja si robím španielske Duolingo.
Vyjdem z vyhriateho spacáka, trochu sa ponaťahujem a idem zavesiť vrece s vodou na strom, aby sa prefiltrovala. Hneď sa prezliekam do turistického úboru, nech môžem začať baliť. Ku kávičke si dáme aj čokoládu, umyjeme zuby, zbalíme stan a vyrážame. Raňajky a balenie nám trvalo hodinu, to je dobrý čas na prvý deň. Pokračujeme miernou cestičkou okolo osád. Trasa, ktorú som naplánovala má ísť cez kopec Kýčerka, ale radšej ho obídeme o pol kilometra dlhšou obchádzkou, ale s krajšími výhľadmi.
Odbočíme na modrú trasu, ktorá vedie dole do Oščadnice. Je to taká podmáčaná cesta, tak hopkáme zo strany na stranu, občas nie je kam skočiť a premoknú nám topánky. Našťastie, už počujeme vlaky, takže sme blízko. Pri vlakovej zastávke je prameň kam si ideme nabrať vodu a uvariť čaj. Ak ste si mysleli, že nejaký sáčkový, tak to sa mýlite. Učupená pri železničnej trati si pijem Darjeeling a popri tom upravujem fotky. Pred nami je 12,5 km a 850 m stúpania na Veľkú Raču. Prechádzame cez železnicu a most cez rieku Kysuca.
Chvíľu kráčame po cyklotrase okolo rieky. Idem pozrieť aj výhliadku nad riekou s výhľom na železnicu. Potom začíname stúpať po lúke nad Oščadnicou. Obchádzame Čarovnú lúku, oblasť, kde sa pestujú kvety a levanduľa, a ľudia sa tam chodia fotiť, ale ešte je všetko prikryté.
Obec z nejakých fondov vytvorila „zbojnícky chodník“, na ktorom sa zhodou náhod nachádzame, takže každý kilometer prechádzame okolo veľkej drevenej sochy nejakého zbojníka s tabuľou vedľa popisujúcou históriu zbojníctva v oblasti. Vnímam to ako: „To muselo dát ale práce, přitom je to taková blbost“.
O 12 si dávame prestávku pri rozhľadni pod Kalinovým vrchom a jeme rožky. Sedíme asi 10 minút a prichádza rodina s deťmi, ktorá tu ide opekať, tak sa rozložia pri vedľajšom stole. Jozef je nervózny a chce už ísť, ale pridávam blog, tak musí počkať. Ďalšia prestávka bude až na chate na Veľkej Rači. Pokračujeme po modrej značke.
Po 5 km prídeme na Dedovku, kde je dosť rušno, tak sa ani nezastavujeme a stúpame po zelenej na Raču. Už mi dochádzajú sily, tak si dávam cukrík a šmotím sa dohora. Ideme okolo ďalších lanoviek. Boli sme tu asi 3 roky dozadu, ale vôbec si to tu nepamätám. O druhej prichádzame konečne na chatu. Jozef si dá žurek a ja jahodové pirohy, samozrejme pivko k tomu. Zaplatíme kartou a usadíme sa na verande s výhľadom. Asi 15 minút čakáme na jedlo, už som fakt hladná. Z jahodových pirohov sa vykľujú čučoriedkové, čo mi vôbec nevadí.
Posilnení sa vydáme na nasledujúcich 15 km dnešnej trasy. Odtiaľto pokračujeme viac menej už iba po slovensko-poľskej hranici. Trasa sa vlní po hrebeni a občas sa nám otvoria nejaké výhľady na poľskú stranu.
Po 4 km zastavujeme pri studničke a doberáme vodu. Do jednej fľašky si zarobíme pomelo tang, ktorý sme si doniesli z Argentíny, nech máme trochu viac energie na chodenie. Ďalej trasa pokračuje prevažne po lesoch, striedajú sa bukové a smerkové lesy.
Už sa nám moc nehce kráčať, avšak musíme postupovať svižne, aby sme to stihli pred zotmením. Dva kilometre pred cieľovou destináciou naberáme do všetkých nádob vodu zo studničky Dvojistá voda. Trošku sa aj opláchneme, nech nejdeme takí upachtení spať. Pred nami je ešte prudké stúpanie na taký skalný útvar. Pripomína nám to výstup na Veľký Polom.
Z Rycierovej hory to už iba zbehneme 300 výškových metrov do sedla Príslop nad Vychylovkou. Toto sedlo oddeľuje Kysucké a Oravské Beskydy. Na protiľahlom kopci vidíme aké stúpanie nás čaká zajtra. To bude teda poriadna rozcvička. V sedle je prístrešok, tak si tam skladáme veci. Jozef postaví stan a nafúka karimatky, zatiaľ čo ja si trochu rozhýbavám chodidlá.
Na večeru máme ázijskú kuraciu vifonku a potom ešte cestoviny s tuniakom, sugom a syrom. Večeriame za stolom ako ľudia, takže popri tom pridávam aj nejaké videá na instagram. Po západe slnka hlasno čvirikajú vtáčiky a občas začujeme aj nejaké spevy dolu z dediny. Už sa zozimilo, tak si umyjeme zuby a ideme sa ohriať do spacáku. Mala som aj ambíciu písať, ale mám úplne skrehnuté ruky a v tom teple ma poriadne láme na spánok, nechám to na zajtra. Ako zaspávam, zrazu počujem veľký lomoz v lese a praskanie stromov. To mi veľmi pripomína medveďa. Na sekundu ma zomkne strach, ale potom si to racionalizujem, že asi ma neprišiel zjesť. Pravdepodobne, keď nás ucíti, tak pôjde iným smerom. A tak aj bolo, za pár sekúnd som počula už vzdialenejšie praskanie. Nemám silu sa nad tým ďalej zamýšľať a zaspávam.
0 Comments