Z Korcháňa na Babiu horu – deň 3
Pondelok, 21.4.2025
Sedlo Príslop – Sedlo Hliny
39,5 km – 1869 m ⬆️ – 2016 m ⬇️ – celkovo 98 km
Spala som ako zabitá celú noc. Bez budíka sa budíme o 6:15. Dnes máme dlhý deň pred nami, takže hneď vstávame. Pochodím si po tráve naboso. Jozef varí raňajky, pre mňa ovsenú kašu a on má takú slanú kašu Katka s cesnakovou príchuťou. Prekvapivo to chutí veľmi dobre a má to aj super zloženie, iba šošovica, korenie a soľ, a kopu bielkovín. Potom si ešte dáme aj kávu. Pobalíme všetky veci a o pol 8 vyrážame. Začíname tým špičkovým 30% stúpaním na Svítkovú. Je to iba pol kilometra, ale trvá nám to 20 minút.
Išlo sa mi lepšie ako som čakala. Ďalej pokračujeme na Talapkov Beskyd. Dnes máme ambiciózny plán, trochu sme pozmenili trasu, nech to zvládneme za 4 dni. Občas sa nám otvárajú výhľady na Malú Fatru.
Jozef si spomenie, že máme dnes english monday, tak prepíname do angličtiny. Na Panskom kopci si dávam dole gaťky, lebo ma nejako režú a začína to byť dosť nepríjemné. Pokračujem na ostro, hneď sa ide lepšie. Zastavujeme chvíľu na Podúšust a posilňujeme sa pred výstupom na Úšust. Hnilická Kýčera je prekonaná. Toto stúpanie ju úplne hrozné. Každú chvíĺu stojíme. V polke kopca Jozef kontroluje mapu a zisťuje, že sa to dalo aj obísť, ale keďže sme si odbočku nevšimli, tak bola asi v zlom stave. Čím bližšie k vrcholu tým je stúpanie prudšie, až nakoniec dosiahne 50%.
Konečne sme hore, druhá strana je trochu miernejšia asi kilometer a potom prudko klesáme ku Delenej vode. Studnička nie je moc dobrá, voda tam netečie a celé je to tam podmáčané, ale vody máme ešte dosť. Volá sa to Delená voda pretože voda odtiaľto odteká na obe strany, čo znamená, že časť skončí v Baltickom mori a časť v Čiernom mori. Je tam stolík s lavičkami, tak si dávame prestávku a jeme tortilly. Najprv máme slané s tuniakom, sugom a cesnakom a potom si dáme sladkú so škoricovo-mandľovou tubou od Kolatch. Pokračujeme ďalej cez les.
Mysleli sme si, že po Úšuste už to bude miernejšie, ale je to stále hore dole, a to poriadne prudko. Na mňa príde kakanie, ešteže vždy nosím lopatku. Jozef si zatiaľ číta správy a ja to idem do lesa vybaviť. Keď sa vrátim oznámi mi, že zomrel pápež. To mi je ľúto. Pamätám si ako sme na strednej na intráku sedeli v spoločenskej miestnosti a pozerali jeho zvolenie. Posledný kilometer pred novotianskym sedlom Hlinka ma už poriadne bolia chodidlá a potrebujem si na chvíľu oddýchnuť. V sedle je plné parkovisko poľských áut. Na slovenskej strane je postavená nová útulňa, sú tam miesta na sedenie aj rošty na spanie, nabíjačka na bicykle aj zástrčka. Vedľa sú WC, čoho Jozef ide využiť a ja si zatiaľ dávam dole topánky a trochu naťahujem nožky. Neviem ako to dneska zvládnem do plánovaného cieľa. Za tri kilometre je Chata pod Kravím vrchom, takže tento úsek je frekventovaný, stretáme iba Poliakov.
Chata stojí na lúke a je tam poriadne veľa ľudí. Niet sa čo diviť, je tu ozaj pekné prostredie. Vysokému dopytu zodpovedajú aj ceny. Dávame si dve polievky žurek a tri pivá Brackie. Našťastie sa dá platiť aj v eurách, tak platíme 28€. Polievku si berieme von. Najradšej by som si tu ľahla a dala si šlofíka. Šmotíme sa a nechce sa nám moc pokračovať.
Sú už tri hodiny a pred nami je ešte 18 km, budeme musieť poriadne pridať. Podarí sa mi trochu pridať do kroku a dole kopcom aj pobehneme. Celý den prechádzame okolo žubrienok, tak ma to vždy poteší, keď ich vidím.
Postupne stúpame vyššie a občas narazíme na blato a močiare, ktoré sa nám nedarí prejsť suchou nohou.
Pri odbočke na chatu, kde sme pôvodne mali spať sa rozhodneme, že ideme pokračovať ešte ďalších 10 km. Máme pred sebou stúpanie na kopec Pilsko, ale už nie také prudké. Narazíme aj na posledné pozostatky snehu.
Na posilnenie si dávame proteinovú tyčinku a stúpame ďalej. Konečne sme hore. Je odtiaľto pekný výhľad na Babiu horu a na poľskú stranu Tatier.
Kúsok pod vrcholom doberáme trochu vody. Drevená studnička je rozbitá, ale dá sa nabrať z prameňa, ktorý vyššie vyteká. Voda z neho steká dodola po chodníku. A to sme chceli postupovať rýchlo. Máme to do sedla ešte 5 km a 750 výškových metrov. Mne sa ide dodola celkom fajn, tak si hopkám pomedzi vodu. Jozef má krízu a bolia ho nohy tak, že by si ich, jeho vlastnými slovami: “radšej odrezal cinkulárom”.
Napriek tomu na poslednom kilometri dokonca dobiehame nejakých turistov. Obzeráme sa po vhodnom mieste na stanovanie, ale je to tu celé podmáčané. Prídeme do sedla a hľadáme wc, ktoré sú označené na mape. Chceli sme si tam dobrať vodu, ale je to tam oplotené a prebieha rekonštrukcia. Mierime teda do reštaurácie, ale tam je súkromná oslava. Už som sa chystala ísť s mojou milou tváričkou vypýtať vodu, ale pár stoviek metrov nižiše je obchod, pri ktorom je označená voda. Ideme teda ešte skúsiť tam. Nájdeme drevené koryto s tečúcou vodou. To som teda rada, lebo už zapadlo slnko a nemáme moc času. Naberieme vodu a trochu si umývam lýtka od blata. Poľnou cestou zamierime k lesu, aby sme neboli hneď na očiach. Nájdeme kúsok rovnej plochy a staviame stan. Keďže sme ho zabudli cez deň vysušiť, tak ho zvnútra utieram uterákom. Hneď vedľa tečie malý potôčik, do ktorého si ideme umyť nohy, lebo už dosť smrdia po troch dňoch chodenia. Po dnešnom množstve kilometrov im studená voda iba prospeje. Asi sme to trochu prehnali, všetko nás bolí a iba ležíme. Jozef ide variť instantné jedlo “kura na paprike”. Povedali sme si, že to skúsime, ale nie je to moc dobré. Obávala som sa, že ma v noci budú budiť autá, ale som taká unavená, že hneď zaspávam.
