Tour de Monte Rosa – deň 4

Piatok, 11.7.2025

Bivacco Ulrich Lateltin – Gran Lago

22,8 km – 1219 m ⬆️ – 1523 m ⬇️ – celkovo 75,5 km

Niektorí spolunocľažníci vstávajú ráno o piatej, aby mohli ísť na Testa Grigia na východ slnka. Riadne som unavená, ale 5:20 sa vyhrabem z postele a idem aspoň do sedla, veď ako často mám šancu na východ slnka v takejto výške. Na jednej strane vychádza slnko, na druhej strane zapadá mesiac. Krásne farby sú na oboch.

Odfotím pár fotiek, kým foťáku nie je zima a potom ešte niečo točím. Začína aj mne byť riadna zima a som hladná, tak sa radšej poberiem späť. Rýchlo sa prezlečiem a vleziem pod spacák, ale nie a nie sa zahriať. Nakoniec spacák prikryjem takou ťažkou hrubou dekou a potom mi už je teplo. Spím do 8:30 a budím sa na Jozefovu otázku, čo chcem na raňajky, lebo už to nevedel vydržať. Využíva toho, že tu je varič a varí wifonku a čaj. Popri raňajkách píšem blog a moc sa neponáhľam. Vonku sa prevaľujú oblaky pomedzi hory. O 9 všetci ostatní odchádzajú a ostávame sami.

Pozorujeme kozorohy, ktoré zvedavo chodia až takmer ku dverám útulne.

Ešte trochu poupratujeme, zaplatíme na IBAN a o 10 vyrážame. Akurát prichádza ďalší turista. Dnes je 4. deň a po včerajšom výstupe sa mi veru nechce. Začíname tým brutálnym klesaním. Aj keď je to iba kilometer dole kopcom, trvá nám to pol hodinu.

Stretáme dvoch turistov a jedného bežca, to je teda poriadny tréningový kopec. Zo sedla to zbehneme ku potoku a ideme si oprať veci. Už je to naozaj potrebné. Prvýkrát máme na výlete pracie vrece Scrubba bag, takže ruky už mrznú iba pri žmýkaní a výsledok prania je lepší.

Povešiame si to na batohy a pokračujeme v klesaní. Stále sa nám zdá, že klesanie je dosť prudké a vôbec sa nemierni. Je to asi horšie ako druhá strana, ktorú sme včera stúpali. Napriek tomu stretáme veľa turistov, aj preto, že je piatok. Zastavujeme v reštaurácii, ktorá je v takej alpskej usadlosti. Dávame si kávu a využívame ich wc. Na naše prekvapenie to vnútri vyzerá úplne luxusne a je to určené pre turistov, dôchodcov, ktorí si tu po okolí dávajú prechádzky. Vypijeme kávu a poberieme sa rýchlo ďalej, naozaj tam nepatríme. Už ideme miernejšie a cez lyžiarske strediská traverzujeme mestečko Champoluc.

Neodchádzame dole, zásob máme dosť. Na takej prašnej ceste, v tieni, si dávame prestávku na obed. Prechádza okolo nás celkom dosť áut, ale aspoň spomalia, keď nás zbadajú. Popri obede pridávam blog. Jozef je nervózny, že to tak dlho trvá a už chce ísť preč odtiaľto. Pokračujeme ďalej po ceste, občas nejakou skratkou pomedzi domy a kravy. Prídeme do ďalšieho lyžiarskeho strediska a ideme pozrieť na ceny v reštaurácii. Moc sa nám to nepozdáva, tak pokračujeme ďalej, ešte bude chata. Chodník už vedie cez les a pripájame sa na originálnu trasu Tour de Monte Rosa. Prichádzame do usadlosti Résy.

Je tu viacero turistických chat, vyberáme tú nižšie. Dávame si po káve, Jozef pivo a ja jablkový koláč. Vychutnávame si kávu s krásnym výhľadom na dolinu. Sedíme dlho, nikam sa neponáhľame, dnes sa len tak šmotíme.

Konečne sa odtiaľ pozbierame a cestou dole diskutujeme aký je najnižší bod. Nezhodujeme sa a nechávame to tak. Asi po 30 výškových metroch si uvedomím, že ideme nesprávnou trasou. Ja som si do hodiniek dnes ráno nahrala novú trasu, lebo som si všimla, že tá stará je nesprávna. Jozefovi som to iba povedala, ale novú trasu si už nenahral. Takže v našej diskusii o najnižšom bode sme obaja mali svoju pravdu, pretože sme mali rozdielne trasy v hodinkách. Vraciame sa ten kúsok naspäť a od chaty ešte stúpame. Nazbieram si popri chodníku trochu materinej dúšky na čaj. Pokračujeme pekným chodníkom cez les až k širokej doline odkiaľ je krásny výhľad na ľadovec.

Začíname stúpať okolo vodopádu. Je tu vystavaný pekný chodník aj vyhliadka. Stretávame jednu francúzsku rodinu a potom už nikoho. Chodník striedavo prechádza cez širokú dolinu s potôčikom, potom prudko nástupa a opäť ide širokou dolinou.

Jozef ide tak 300 metrov predomnou. To je dobre, keby bol pri mne, tak asi mrnčím a takto si idem svojím tempom a so svojimi myšlienkami. Prechádzame krásnym prostredím a nechápeme, že tu nikto nie je. Čím vyššie stúpame, tak sa nám otvárajú výhľady na ľadovec.

Keď už máme posledné kilometre, tak trochu začne pršať a urobí sa dúha. Jozef ma počká na mieste, kde by sa dalo stanovať pre pripad, že by sa viacej rozpršalo. Dážď ale ustal, tak pokračujeme do nášho pôvodného cieľa. Už nám chýba asi iba kilometer a opäť sa rozprší, to už si dávam nepremok a vyťahujem aj dáždnik. Okolo Gran Lago hľadáme nejaké vhodné miesto na spanie.

Je to tam dosť podmáčané, ale nájdeme miesto na kopčeku, kde už evidentné niekto stanoval. Postavíme stan v mrazivom daždi a akonáhle sa dáme dnu, tak sa pridajú aj malé krúpy. Sme vo výške 2800 m.n.m., a teda je tu poriadna zima. Dávam si paperku a rukavice a snažím sa trochu zahriať. Ešte stále prší, tak to Jozef využije ako príležitosť ísť sa umyť do jazera. Ja čakám kým prestane pršať a potom v sebe zbieram vôľu na vykonanie hygieny. Voda je strašné ľadová a mám pocit, že mi odmrzli prsty, ale potom sa cítim celkom fajn. Ešte si to pochodím po okolí a fotím.

Jozef varí na večeru kašu s tuniakom a aj ten bylinkový čaj na zahriatie. Dávam si na seba všetky teplé vrstvy a opäť si požičiavam ponožky od Jozefa. V spacáku mi je celkom teplo, už som prišla na tú správnu metódu udržania tepla v spacáku. Jozef už spí a ja ešte v tme píšem blog. Vidím nejaké záblesky. Kontrolujem radar či na nás nejde nejaká búrka, ale je to na mieste, kde sme boli dva dni dozadu a ide to druhým smerom. Blýskanie sa zintenzívňuje, ale hromy nepočujem. Každopádne, stále mi to odvádza pozornosť, tak si dávam šatku cez oči a idem radšej spať, aj tak už je kopa hodín.