Vietnam – deň 31

Sobota, 11.1.2025

Dak Mil – Bao Loc

Ráno hneď opúšťame toto zvláštne mesto. Je pod mrakom a stále fučí vietor. Takto z rána je veľmi sviežo a pokračujeme po ceste vo výške 800 m.n.m. Po hodine cesty vietor mraky rozfúka a vykukne slniečko, ide sa o niečo príjemnejšie.

Prídeme do sedla, na križovatkou ciest, a v reštaurácii si dávame pho bo. Veľmi dobre nám padla teplá polievka v chladnom ráne. Chlapík sa nás pýta odkiaľ sme a kam ideme. Prekvapivo má povedomosť o Československu. Pokračujeme do mesta Gia Nghia. Hľadáme kaviareň s espresso strojom. Oblasť kaviarní nájdeme až v centre mesta. Je ich tu veľa, jedna vedľa druhej. Náhodne vyberieme jednu s veľkým nápisom “Green coffee”. Nakuknem im do okienka či majú ten presso stroj. Majú, tak sa pustím do vysvetľovania akú chceme kávu, úspečne. Po káve ideme ešte pozrieť tržnicu. Je to taká klasika, chaotická, hlučná a farebná.

Keďže sa tu všade pestuje korenie, tak sme chceli nejaké kúpiť. Nájdeme hneď z kraja, u takej pani, čo tam má kadejaké veci v pohároch. Potom ešte hľadáme banány, ale asi sme moc vysoko, aby tu boli nejaké dobré. Tak si aspoň kúpime sladké vysmážané guľky a pokračujeme ďalej.

Zastavujeme na výhľadoch a užívame si zelenú krajinu naokolo. Stále je všade káva a korenie.

Aj keď máme dnes naplánovaných ešte dosť kilometrov, do mesta Bao Loc ideme okľukou, cez národný park Ta Dung. Cesta sa vlní cez kopce, okolo vodnej priehrady Dong Nai 3, kde sú krásne výhľady a minimum áut. Z vody vytŕčajú zelené ostrovčerky.

Cestu lemujú vysoké stromy a husté porasty. Každú chvíľu niekde popri ceste ležia kozy.

Keď sa dostaneme do obývanejšej oblasti, zastavujeme na taký neskorý obed. Ja si dám kura s Jozef bravčové s ryžou. Jozef sa ešte chcel ísť pozrieť na vodopády Dambi, ale po prečítaní recenzií ho presvedčím, aby sme tam nešli. Okolo vodopádov postavili zábavný park s atrakciami a cena je 250 000 VND na osobu. Mne už sa fakt nechce nikam ísť na motorke, tak zavrhujem aj čajovú plantáž, lebo to je taká turistická a asi by sme z nej nemali také potešenie ako keď sa len tak túlame po plantážach.

V Bao Loc sme na BTC map našli dve bitcoinové kaviarne, tak sa tam ideme pozrieť. Žiadnu sme bohužiaľ nenašli. Veru, neviem ako predstavitelia Vietnamu vnímajú bitcoin, možno už radšej zavreli. Kaviareň bola na opačnom konci mesta ako náš hotel, tak si ho opäť celé prejdeme. Ubytovanie nájdeme rýchlo, milý majiteľ nám dokonca ponúkne lepšiu izbu než tú, ktorú sme si rezervovali. Izba je čistá, priestranná.

Chvíľu si oddýchneme a potom ideme hľadať holičstvo. Najprv sa nám nedarí, asi sme išli do zlej strany, ale nakoniec narazíme na jedno hneď vedľa cesty. Pán ešte strihá jedného chlapca, potom je na rade Jozef. Najprv mu iba trochu pristrihne vlasy, ale potom mu ukážem fotku fúzikov, tak ide na to. Aj napriek tomu Jozef sedel/ležal v kresle, ujo sa musí často dávať na špičky. Keď má hotovo, ešte si dajú spoločnú fotku. Jozef je so svojím výzorom veľmi spokojný.

To si zasa budem dlho zvykať. Ideme sa potom pozrieť do centra, kde je nejaký festival jedla, o ktorom nám povedal majiteľ hotela. No čakala som trochu viac, je to iba pár stánkov postavených vedľa seba a našli sme tam v podstate to isté, čo na ktorejkoľvek tržnici. Grilujú tu také zvláštne farebné špízy. Sme tam asi jediní turisti a každý nás oslovuje, nie je mi to moc príjemné. Kupujem si také sladké suché placky u pani.

Ideme potom nájsť kaderníčku aj pre mňa. Krúžime po meste dobrých 20 minút, už som to chcela vzdať, ale narazili sme na kadernícku oblasť. Vyberam to najgýčovejšie. Sedí tam už jedna pani, ktorá má na hlave desivé natáčky pripojené k nejakému stroju. Cez google prekladač sa snažím dopátrať kaderníčku a cenyu. Nakoniec jej pani zavolá, že máme chvíľu počkať, tak sa tam usadíme. Chcela som umyť vlasy a trochu podstrihnúť. Všetko vysvetľujem cez prekladač, tak uvidíme ako to dopadne

Pani si ma vezme do parády. Ľahnem si na ležadlo a začne mi umývať vlasy. Má dosť dlhé nechty a poriadne mi nimi škrebe pokožku hlavy. Prvé dve minúty je to celkom príjemné, lenže potom to začne byť trochu bolestivé. Vravím si, že to vydržím, však to už dlho trvať nebude, ale mýlila som sa. Takto mi škrabe hlavu dobrých 10 minút a potom mi umyje aj tvár. Neviem či to je v jednom balíku alebo po mesiaci cestovania vyzerá moja pleť dosť zle. Leží sa mi dobre, len keby ma trochu menej škrabala.

Dáva mi na vlasy kadejaké prípravky a div sa svete, normálne mi rozčeše vlasy. V minulosti som bola dvakrát u kaderníčky na umývanie vlasov a vždy mi vytrhala kopu vlasov a teraz úplne pohoda. Svižne mi odstrihne asi 10 cm vlasov, vyfénuje a je hotovo. Vlasy mám jemné ako bábätko, napamätám si kedy som mala takéto čisté vlasy. Mám úplne ľahkú hlavu. Zaplatím raz toľko ako Jozef, 100 000 VND (4€).

Už je dosť neskoro, ale nemali sme večeru, tak ideme ešte pohľadať nejaký podnik. Dnes iba hľadáme a chodíme. Pri nákupnom centre nájdeme zapadnutú vývarovňu a dávame si jediné jedlo, čo ponúkajú, ryžové rezance s mäsovými rolkami a kopou šalátu. Je to taká menšia porcia, ale to nám takto na večer úplne stačí.