Vietnam – deň 27
Utorok, 7.1.2025
Nha Trang – Da Lat
Po 4:30 prídeme na stanicu, ktorá je od centra vzdialená asi 7 km. Nevieme ešte ako ideme do centra. Keď vystupujeme, tak nás zasypú taxikári, ktorých odmietame. Ešte sa potrebujeme zobudiť. Sadáme na lavičku a pozráme do mapy, kde vlastne sme. Príde za nami jeden pán, ktorý dokonca hovorí po anglicky a ponúka nám shuttle bus do mesta, ktorý je v cene lístka. Vystúpime pri pláži.
Je 5 hodín ráno a neskutočne to tu žije. Veľa ľudí cvičí alebo sa kúpe v obrovských vlnách. My ideme hľadať nejaký otvorený podnik lebo nie sme ochotní platiť 10000 VND za verejné wc. Prvé, čo nájdeme otvorené je polievočka na ulici, tak sa najeme, ale WC nemá.
Prechádzame sa po uličkách okolo ruských nápisov a pozeráme po požičovniach. Aj jedného pána oslovíme, ktorý bol akurát na rannej cigarete, ale mal iba automatické skútre, takže, keď sme mu povedali, že chceme do Da Lat, tak vravel, že tam to nevýjde. . Šmotíme sa až do 7 rána, kedy nachádzame otvorenú kaviareň. Dávame si kávu a ideme sa konečne vyčúrať. Posedíme tam celkom dlho, lebo hľadáme požičovne. Ideme tak za radom podľa toho ako sú ďaleko. V prvej požičiavajú iba mestské skútre a aj tak žiaden nemajú k dispozícii. Druhá je drahá, tak ideme do takej vzdialenejšej, čo má veľa hodnotení. Po ceste narazíme na poštu, tak ideme konečne poslať pohľadnice, čo sme kúpili ešte v Ninh Binh.
Prídeme do požičovne, kde sú dvaja chalani vyvalení v hojdacích sieťach. Nemajú žiadne poloautomaty, ale Jozef už v Dalat bol a myslí si, že automatická motorka bude stačiť. Pýtame sa na cenu, vraví, že 150 000 VND za deň. Jozef mu napíše do prekladača, že ak dá zľavu, tak si zoberieme motorku na 11 dní. Na naše veľké prekvapenie nám napíše, že 1 100 000 VND za 11 dní, to sme ani nedúfali. Takáto ponuka sa veru neodmieta. Nechávame tam druhý pas a triedime si veci, ktoré tam necháme. Tá motorka má aj poriadne veľký kufor, takže sa pohodlne zbalíme. Teplota začína stúpať a chceme dôjsť až do Da Lat, tak sa rovno vydáme na cestu. Jozefa navigujem cez mesto, to nie je moja obľúbená činnosť. Keď sa odtiaľ vymotáme, tak už to je fajn. Prechádzame okolo ryžových polí a v pozadí sa nám začínajú črtať hory, do ktorých máme namierené.
Keďže sme mali veľmi skoré raňajky, už pred 12 zastavujeme na obed a sme tam jedni z prvých. Dávame si klasiku, ryžu s mäsom. Popri obedu zajednávam ubytovanie, vyberám to najlacnejšie, ktoré má dokonca aj dobré hodnotenie. Som zvedavá, čo to bude zač, lebo na fotkách to vyzerá zaujímavo. Pokračujeme v ceste a začíname stúpať do kopcov, za čo sme veľmi vďační, lebo je tam oveľa príjemnejšia teplota. Každú chvíľu zastavujeme na nejakej výhliadke.
Kľukatá cesta pozvoľne stúpa a dostávame sa do hmly, ktorá sa za sedlom rozplynie do krásne modrej oblohy. Celkom často sledujem na mape koľko to ešte máme do cieľa, pretože mi začína padať hlava od únavy. Zastavujeme teda na ďalšiu kávu, kde mám pokušenie si ísť ľahnúť do siete. Ale máme to už iba kúsok, tak to potiahneme.
Ubytovanie mi zrušilo rezerváciu, že už tá izba nie je dostupná. Myslím si, že to bola lož a iba mi ju nechceli dať za takú nízku cenu. Tak sa pýtam za koľko mi vedia poskytnúť inú, že za 140000 na noc. To je stále v pohode cena, tak to berieme na dve noci. Sme už dosť vysoko a na okolitých kopcoch sa začínajú objavovať kávovníky.
Hustota osídlení sa zvyšuje. Prejdeme kopček a otvorí sa nám výhľad na Dalat. Zájdeme ešte kúsok po cestičke okolo cintorína na výhliadku. Celý Dalat je pokrytý sklenníkmi, jeden na druhom.
Takto som si veru bývale francúzske letné sídlo nepredstavovala. Dalat je preslávený pestovaním kvetov, jahôd a kávy.
Máme trochu problém nájsť ubytovanie, lebo je také zastrčené v zastavanej oblasti. Je to taký hobbitín, každá izba je ako taký sud a vzadu je dokonca aj kúpeľňa. Mne sa tu dosť páči, horšie to má Jozef so svojou výškou.
Po dlhej ceste si pospíme si a večer ideme do mesta. Bývame v celkom ďaleko od centra a na kopci. Ideme teda smerom do mesta a nájdeme špičkovú reštauráciu, ja si dám smažené nudle a Jozef smaženú ryžu. Keď už sme v centre, tak ideme pozrieť aj na nočný trh, ktorý ospevovali nejakí turisti vo vietnamskej skupine na fb. Za nás je to úplná blbosť, ktorá je tam iba pre turistov.
Mám chuť na niečo sladké, chcela som palacinku, ale tú som nikde nenašla, tak kupujem v pekárni francúzske koláčiky. Neboli také dobré ako tie venčeky, ale uspokojí to moju potrebu. Po náročnom dni si chce Jozef dať ešte pivo. Ja som už iba taký polospiaci prívesok.
Potom nás čaká ešte polhodinová cesta na ubytovanie, hore kopcom. No však prechádzka nám asi neuškodí po celom dni na motorke. Filtrujem si ešte vodu, padnem do postele a hneď zaspávam.
