Vietnam – deň 37 a 38

Piatok, 17.1.2025

Phan Rang – Nha Trang

Takto dobre som sa už dlho nevyspala. Za posledné dva dni som vypila veľa vody a konečne rehydratovala moje telo. Obliekame sa ešte do špinavého oblečenia, nemá zmysel si teraz dávať čisté. Dnes bude posledný deň na motorke, teším sa! Aj keď dosť silno fučí a bude to obzvlášť nepríjemné. Na raňajky zastavujeme iba v stánku a kupujeme si bagetky, ktoré ideme zjesť na neďalekú pláž.

V prímorských oblastiach sú všade prítomné ryby, napríklad sušiace sa na sitách pozdĺž cesty.

Aj keď tak veľmi fučí, volíme radšej dlhšiu cestu po pobreží, ktorá je krajšia a prázdnejšia. Sú tu také sympatické mestečká, kde by som si aj vedela predstaviť stráviť dlhší čas a len tak oddychovať.

Dostávame sa už do hustejšie obývanej časti a zastavujeme na kávu. Jozef si ku káve dopraje aj cigaretu, ktoré mu nechali jeho vientnamskí kamoši v Buon Ma Thuot. Pokračujeme aužívame si posledné výhľady na krásne zelené rýžové polia.

Keď prejdeme letisko Cam Ranh, odkiaľ zajtra odlietame, tak cestu lemujú už iba drahé hotelové rezorty, a teda už nikde nezastavujeme a ideme priamo na hotel zložiť si veci. Hotel je v severnej časti mesta, čo a ukázalo byť ako veľmi dobrá voľba, pretože juh bol taký moc turistický a samé výškové budovy.

Náš hotel je síce tiež výšková budova, ale hneď vedľa tržnice. Za noc platím 175 000 dongov, čo je necelých 7 €. Máme izbu na 14. poschodí s krásnym výhľadom na kopce a s oknom do kúpeľne. Osprchujeme sa, dáme si čisté oblečenie a ideme vrátiť motorku.

Požičovňa je asi 2 km od hotela. Keď tam prídeme, odľahne mi, že to máme za sebou a neprihodila sa nám žiadna nehoda. Nikto tam nie, tak im píšem na Whatsapp, že za 5 minút prídu. Po príchode im odovzdáme motorku a potom v nijako nechránenom šuflíku hľadá medzi kopou pasov naše pasy. Veci, ktoré sme si odložili sú v tom istom kúte ako sme ich nechali. Ešte mu píšem do prekladača, že sme platili tých 480 000 VND za výmenu kolesa a že by sme chceli nejakú kompenzáciu. Týpek zavolá nejakému kolegovi a dáva nám plnú výšku sumy. To sme teda neočakávali, mysleli sme, že nám zaplatí, tak polku. Odchádzame odtiaľ príjemne prekvapení.

Snažíme sa, čo najrýchlejšie dostať do krajnej časti mesta, kde je to trochu pokojnejšie. Ideme sa poobzerať po tržnici. Hľadáme durianové cukríky. Prechádzame okolo 10 stánkov a vo všetkých majú úplne to isté. V 11. nájdeme durianové cukríky. Jozef si pýta aj ochutnávku. Rozprávame sa o cene a koľko toho zoberieme. Pani to zachytí a začne na nás hovoriť po rusky. Už sme si to tu všimli, že je tu veľa nápisov v azbuke, menu v azbuke, tak už aj predavači sa naučili po rusky. Kupujeme 300 g a ideme si ešte vyhliadnuť nejaké mangá, ktoré nakúpime zajtra domov. Pri tržnici nachádzame aj džúsikáreň, tak toho ešte využívame. Ja si dám mango-marakuja a Jozef ananás-marakuja. Potom ideme na pivko. Nájdeme špičkový podnik a dáme si liter piva.

Keďže nám ostal prebytok peňazí z tej motorky, tak ideme v hoteli do baru na streche. Vyzerá to na nejakú uzavretú spoločnosť, lebo sa tam predávajú dary a každú chvíľu sa tam pripíja ryžakom. Sadneme si k vedľajšiemu stolu a dáme si iba jedno pivo, lebo stále dosť nepríjemne fučí a rachotí tam zábradlie. Radšej si na večeru ideme dať rybku. Jozef našiel nejaký podnik na googli. Má to dobré hodnotenie, malé stoličky, čerstvé ryby a hrajú tam povietnamčené talianské hity. Idylka na posledný večer.

Nedeľa, 18.1.2025

Nha Trang – Cam Ranh – Guangzhou

Spíme asi do pol 9. Pobalíme si veci a ideme sa naraňajkovať. Ideme do reštaurácie, do ktorej nás nadšene volá nejaká pani. Dávam si buon thit nuong, čo je podobné ako bun bo nam bo. Potom ideme ešte hľadať supermarket. Chceli sme kúpiť grepfruitový ryžak, ale nemôžeme ho nájsť. Aspoň sa po ceste zastavíme na kávu. Dávam si vietnamské “egg coffee”, káva s vyšľahaným vajíčkom. Bolo to v pohode, ale moc sladké, radšej ostanem u espressa. Jozef ešte dokupuje cigarety ako suveníry. Ideme pre istotu na stanicu odkiaľ nám má ísť autobus, uistiť sa, že naozaj ide.

Ideme späť na hotel pobaliť všetky veci a pred 12 odchádzame. Keď chcem vrátiť kratičku od izby, akurát sa tam nejaký pán začne hádať s recepčnou, že nedostal izbu, ktorá bola na obrázku, a že tam mal mravce. Platil za izbu toľko, čo my, 7€, a chcel vrátiť peniaze. Kartičku teda položím iba na kraj pultu a odhchádzame. Včera som si na mape označila bun cha reštauráciu, tak ideme ešte na posledné jedlo. Dobrá voľba to bola, toto mi asi bude trochu chýbať. Ešte sa chvíľku trajdáme po okolí stanice. Za týždeň tu oslavujú nový rok a už to je všade cítiť. Na každom rohu nachádzame kadejaké ozdoby a kvety. O 13 nám ide autobus. Platím 130 000 VND za dve osoby. V minibuse sa vezieme iba my dvaja a na letisko to trvá asi 40 minút.

Máme ešte dosť času tak sa potulujeme po letisku. Potom si ideme urobiť check-in. Máme celkom vtipnú podívanú, pretože South China Airlines dáva automaticky 23 kg podpalubnú batožinu, takže kopa Vietnamcov/ Číňanov má niekoľko veľkých krabíc. Lenže na prepážke ich otočia, že to nemôže byť viac kusov batožiny, to musí byť jeden. Oni sa ale vynašli a lepiacou pískou pripevnili krabice dokopy alebo ku kufru. Ostatný čas si krátim hraním sudoku.

V Guangzhou máme 4 hodiny prestup. Trošku si pospím a hrám ďalšie sudoku. Čas ide celkom rýchlo.

Pondelok, 19.1.2025

Guangzhou – Partizánske

Let z Guangzhou do Budapešti trvá 12h 40min. Ale keďže sa vraciame v časovom pásme, odlietame pred 1 v noci a mali by sme pristáť o 7:30. Keď nasadneme do lietadla čakám iba kým mi dajú nejaké jedlo a potom idem spať. Prekvapivo sme v Budapešti už 6:30, čo mi dá nádej, že by sme možno mohli stihnúť skorší vlak o 7:30. Kým čakáme na podpalubnú batožinu, dávam na seba všetko oblečenie. Batožina príde nepoškodená, čo sme radi, lebo sme sa obávali či to tá taštička vydrží. Rýchlo hľadáme východ z letiska a autobus. Za 10 minút odchádzame z letiska, lenže cesta do mesta trvá vyše pol hodiny a nejde to na železničnú stanicu. Ešte pozerám, že keby sme si možno bolt zobrali, alebo keby sme bežali na stanicu, ale zavrhnem to, pôjdeme radšej na kávu. Vystúpime na Deák Ferenc tér a ideme pešo hľadať nejakú kaviareň. Strašná tu je zima, asi aj pod nulou. Konečne nájdeme nejaký podnik a dáme si kávu. Hodinku posedíme a potom si ideme kúpiť nejaké raňajky do lidla. O 9:30 nám ide EC vlak do Nových Zámkov. O 11 prestupujeme na osobák do Zbehov. Zo Zbehov do Partizánskeho nám to ide o 12:30. O 13:30 sme v Partizánskom, kde nás čaká Jozefova sestra so švagrom a ideme si ku nim rovno po auto. Doma nájdeme pred vchodom Leuška, nezabudol na nás, a do hodiny už šlapeme na Žarnov. Dnes je špičkové inverzné počasie, toto by bolo škoda si nechať újsť. Sme doma!