Mysore – Bangalore – Palolem
Pondelok, 10.4.2023
Ráno vstávame o 4:30. O piatej už kráčame na hlavnú stanicu Mysore. Ledva stihneme vlak o 5:30. Podarilo sa nám včera zajednať spiaci vozeň. Máme stredné lôžka ale obaja hneď zaspíme.
Dosť dobré sa tým cestuje, len škoda, že sú skoro vždy vypredané. Vystupujeme v Bangalore. Na stanici nás zastaví nejaký revízor a úplne nepríjemne po nás vyžaduje lístok, potom nás pustí. Ideme sa spýtať či ide nejaký vlak na letisko. Máme šťastie, o 10 ide a akurát nám to pasuje, že budeme dve hodiny pred odletom na letisku. Ideme sa najesť. Je tu šialená doprava a strašný hluk. Pred 10:00 sedíme na stanici a pozeráme ako postupne pribúdajú minúty.
Vlak odchádza 10:25. Nie sú v ňom skoro žiadni ľudia. Cesta trvá 45 minút, ale potom sa ešte treba dopraviť 4 km na terminál. Vlak zastaví v stanici, ale my sme v poslednom vagóne, takže vystupujeme mimo peróna.
Rýchlo sa ponáhľame na shuttle bus. V celom autobuse sme 4, z toho dvaja ľudia, ktorí idú do prace a po ceste vystúpia. Celý veľký autobus máme konečne pre seba. Potrebujeme ísť na terminál 2 a šofér zahne na terminál 1. Chceli sme vystúpiť, že to dôjdeme pešo ale vraví nám, že máme ostať. Je to tam celkom upchaté a Jozef už začína byť nervózny z časovej tiesne. Zastavíme pri termináli a šofér nám vraví, že máme ísť do ďalšieho autobusu. Nastúpime a potom sa ten autobus začne otáčať. Nechápeme prečo sa už neotočil predtým, aby mohol hneď vyraziť. Potom sa zvezieme nejakých 800 metrov a vystupujeme. Je to úplne bizarné koľko energie dávajú do niečoho, čo absolútne nefunguje a nedáva zmysel. Letisko je pekné, tak trochu ho ešte budujú a všade sú nejaké rastliny.
Keďže ideme na domáci let stačí prejsť cez security. Mám v ruksaku nožničky. Dúfala som, že prejdú, ale vyhodili mi ich. Dokonca mi vyhodili aj zapaľovač, ktorý so mnou pricestoval zo Slovenska, dvomi lietadlami. Úplne som zabudla, že tam je a ešte som ho presviedčala, že isto tam zapaľovač nemám. Potom sme iba chvíľu čakali a už sedeli v lietadle. Včera večer sme kupovali letenky. Let do Goa trvá hodinu aj 20 minút. V lietadle zaspím, ale zobudí ma letuška, podáva mi jedlo. To sme fakt nečakali, ale však zjeme všetko na rozdiel od tých Indov. Vystupujeme na letisku Dabolin. Pred ním nás zaplavia taxikári, ale my predsa ideme autobusom. Nájdeme zastávku a nastúpime do autobusu. Sedíme tam 10 minút a nič sa nedeje. Potom príde ešte skupina ľudí a už sa vezieme. Ide však tak pomaly, že Jozef by ho obehol. Predpokladáme, že to je kvôli tomu, lebo by sa pri vyššej rýchlosti rozpadol.
Došuchtáme sa do mesta a hľadáme požičovňu skútra. Skúter požičiavame v tretej, kde bolo najlacnejšie. Nemohli uveriť, že naozaj chceme dve prilby, veď iba šofér má povinnú prilbu. Vidno to po meste, iba šofér má prilbu a potom vezie ženu a dve deti, ktoré nemajú. Nakoniec mi pohľadali aj druhú prilbu. Ideme na ubytovanie vzdialené 70 km, ktoré je pri pláži Palolem. Trvá nám to asi jeden a pol hodiny. Posledných 30 minút sa už nedá obsedieť a dosť ma boli zadok, ale zvládneme to. Máme problém nájsť ubytovanie, lebo je zašité medzi miestnymi domami. Keď sa opýtam už asi tretej tety, tak sa k tomu dopátrame. Privíta nás Lupti, ktorá to tam spravuje a býva oproti. Je nižšia ako ja. Ubytovanie je super. Máme klímu, chladničku, kanvicu a na strome vedľa bývajú opice hulman. Sú tam aj také malé, zlaté. Zložíme veci a ideme sa ešte pred západom slnka kúpať do mora. Po ceste kupujeme pivo (v tomto štáte nie je prohibícia) a nanuky. Na pláži je celkom dosť kráv, ale voda je super a ani vlny nie sú moc veľké. Jozef ma hodil do mora na znak dnešnej slovenskej tradície. Moc som to nečakala, tak mi opäť riadne prepláchlo dutiny. Po západe slnka ideme na ubytovanie, osprchovať sa a dáme si čaj. Potom ideme do mesta pozrieť nejaké miesto na večeru, ale moc tam toho nie je. Skoro všetko je v turistickej časti pri pláži. Dávame si klasiku chana masala a chicken curry. Do konca výletu ostávame už iba v štáte GOA a na skútri budeme chodiť na výlety po okolí.
0 Comments