Piatok, 10.1.2025
Buon Ma Thuot – Dak Mil
Buon Ma Thuot (provincia Dak Lak) je veľké a moderné mesto, ktoré je známe najmä vďaka pestovaniu kávy. Dúfala som, že by som v takomto veľkom meste mohla nájsť aj nejaké palacinky, ktoré si dávam, keď už mi je dlho mimo mojej komfortnej zóny. Na mape som našla nejaké podniky, tak do jedného ideme, ale palacinky v ponuke nemajú. Vyzerá to ako raňajková reštaurácia, v ktorej je veľa ľudí a raňajky podávajú na liatinovej tácke v tvare kravičky. Ešte bublajúce nám to prinesú na stôl, je tam hovädzie mäso, mäsová gulička, paté, vajíčko a celé to je zaliate nejakou šťavou. Až na trochu zvláštnu konzistenciu to je dosť dobré.
Smerujeme na sever do mestečka Krong Na, ktoré sa náchadza na okraji národného parku Yok Don. Táto oblasť je známa slonmi. Ani ich moc nechcem vidieť, len sa chcem pozrieť do toho národného parku. Schádzame do nižších polôh, čo hneď pociťujeme na teplote, ale aj okolo nás. Krajina sa mení na suchú a prašnú. Citeľný je aj nižší životný štandard a oveľa nižšia hustota zaľudnenia.
Kúsok pred mestečkom si dáme kávu. Pozerám recenzie na národný park a slony. Od cudzincov nie sú moc prívetivé, a navyše pozorovanie slonov na pol dňa stojí 800 000 VND. Na google je cena vstupu 10 000 VND, ale keď to skúmam podrobnejšie, tak ten vstup neviem nájsť. Ideme sa presvedčiť či je to naozaj pravda. Pani nám vraví, že prehliadka začína až poobede. Nad hlavou má tabuľu s cenníkom, a ponúkajú iba rybárčenie a slony, bez sprievodcu nás do parku nepustia. Priamo v meste je ešte jedna atrakcia so slonmi, ale celé je to tam spustnuté, iba kopa obchodov so suvenírmi, ktoré sú postavené tak, aby slony nebolo vidno, a nikde žiadni ľudia. Cez pol cesty sušia nejakú obilninu.
Ideme teda skúsiť prejsť park na motorke, vedie cezeň cesta. Najprv sa potrebujeme dostať cez rieku. Na mape vidíme označený trajekt, ale žiadny tam nie je. Iba pár lodiek na brehu, s ktorými sa prepravujú domáci. Pokračujeme ďalej, kde by mal byť most a normálna cesta.
Na mape sme našli označenú jackfruit farmu, ale keď tam prídeme, tak ujo nechce, aby sme si to tam odfotili. Zabočíme do parku na úzku asfaltovú cestu a vyzerá to nádejne. Po 3 km je ale rampa a strážnik nás otáča. Snažíme sa nejako s ním komunikovať, ale je neoblomný. Rozhodujeme sa či to potiahnuť ďalej a obísť celý park dookola a potom popri kambodžskej hranici na juh, alebo sa otočiť. Volíme bezpečnejšiu voľbu a otáčame to, nevieme ako vyzerá situácia na hraniciach. Aspoň si dáme vysmážané banány, nie je to palacinka, ale aspoň niečo. Zatiaľ najlepšie, čo sme mali.
Zastavujeme pri voľnom sade jackfruitov, hneď pri ceste. Riadne srandovné sú tieto plody. Ako môže taký labilný stromček udržať také hovädo? Jakfruity dorastajú až do váhy 55 kg, to je viac ako mám ja.
Pri meste Ea Wer odbáčame k hydroelektrárni. Vstúpime do nejakého zakázaného územia a potom sa pri nás pristaví človek a povie, že tadiaľ sa aj tak nedá prejsť, takže opäť naspäť. No nemôže sa každý deň dariť.
Kým dôjdeme na hlavnú cestu, opäť nám vyfučí koleso. Zastaví pri nás jeden Vietnamec a zavedie Jozefa do servisu, ja idem pešo.
Máme dieru v pneumatike, takže ju treba celú vymeniť. Sadneme si a ponúknu nás pomelom a čajom. Bude to stáť 480 000 VND. Píšem do požičovne, popisujem situáciu a posielam fotku. Odpoveď prišla iba „ok“, tak predpokladam, že to je normálna cena.
Do pol hodiny máme koleso výmene a pokračujeme. Ešteže sa nám to nestálo niekde úplne mimo. Pred Buon Ma Thuot volíme skratku, ešte nás tie tri otočky dneska nepoučili. Najprv je cesta zlá a rozbitá, potom trochu lepšia a nakoniec ideme cez kopu blata, lebo tam ju rekonštruujú. Uf, už máme dosť, napájame sa na hlavnú cestu a zastavujeme na obed, kura s ryžou. Je zamračené a dosť fúka vietor. Pri ceste zbadáme obrovskú kopu melónov, 1 kg za 4000 VND. Pri platení mi uletí 10 000 VND, ujo sa ich aj snaží chytiť, ale vietor je silný. Prekrojí nám melón na polovicu a posadí nás na malé plastové stoličky. Jozef ho zje dosť rýchlo, a tak mu dá ešte ďalšiu polku melóna.
Do mesta Dak Mil ideme po hlavnej ceste, ktorá vedie po hrebeni. Naokolo sú pekné výhľady na kávové polia, pomedzi ktoré rastie aj korenie.
Prechádzame okolo niekoľkých stánkov s mangom. Zastavujeme pri takej zlatej, veselej pani. Pýta sa či sme s Jozefom zobratí a smeje sa na našom výškovom rozdiely. Kupujeme od nej 2 veľké mangá za 10 000 VND.
Nerezervovala som žiadne ubytovanie, lebo boli dosť drahé. Mám jedno vyhliadnuté, tak sa tam ideme spýtať. Za noc chce 400 000 VND, to sa nám zdá dosť vela, tak ideme hľadať ďalej. Ideme na náhodu a hľadáme nápis Nha Nghi, keď nájdeme, ideme sa opýtať. V prekladači mám nachystanú otázku ohľadom ceny. Izbu má za 200 000 VND, to je fajn, ale vzápätí povie, že už žiadnu izbu nemá. Ideme ďalej, ale prichádzame už na koniec mesta, tak to otáčame. Teraz už hľadám na mape a ideme na konkrétne miesto, k takému peknému hotelu. Hneď vo dverách nám recepčná povie, že majú obsadené, tak sa idem aspoň vycikať. Neviem, čo sa koná v tomto meste, keď tu nie je žiadne ubytovanie. Naozaj sa snažíme mať oči na stopkách, aby sem videli tie správne nápisy. Vidím ďalší! Idem sa spýtať, ale kýve mi hlavou, že nie, tak sa pýtam či nemá izby. Izby má, ale neubytujú cudzincov, veľmi zvláštne. Už začíname byť trošku zúfalí, začína sa stmievať a rozmýšľame, že to potiahneme do ďalšieho mesta.
Zastavujeme pri reštaurácii, ktorá má nápis Nha Nghi. Snažia sa nám niečo vysvetliť, ale jazyková bariéra je veľká. Nakoniec pochopíme, že máme nasledovať na skútri nejakú ženu. Ideme za ňou, ale keď sa dostaneme na miesto, tak nám povededia, že už je obsadené. Posielajú nás do najväčšieho hotela v meste, ale tam sa koná gala večer. Povieme si, že sa ideme spýtať ešte do jedného ubytovanie a ak bude obsadené, tak pôjdeme do ďalšieho mesta. Je obsadené, tak Jozef vyťahuje nohavice, že sa ide priobliecť a budeme pokračovať. Na tej istej ulici sú ešte ďalšie dve ubytovania, tak sa idem opýtať. V prvom je obsadené a v druhom voľné, za 200 000 VND! Pani dokonca hovorí po anglicky. Jozef sa už prezliekol, tak ho idem zavolať, že máme ubytovanie. Dlho hľadáme reštauráciu a skončíme v takej zvláštnej. Dáme si ryžu, šalát a bravčové. Tento deň bol dlhý a náročný. Nejde teplá voda, tak sa nesprchujem a idem spať.
0 Comments