Streda, 18.12.2024
Nguyen Binh – Bao Lac
Vstávame veľmi neskoro, lebo dnes nemáme až toľko kilometrov v pláne a vôbec sa mi nechce vstávať. Ale keby som vedela, že vonku je krásna modrá obloha, tak si trochu švihnem, lenže opäť máme okno 10 cm od steny.
Celú noc sme nechali zapnuté kúrenie, tak bolo pre zmenu moc teplo. Na raňajky jeme ten melón, čo sme si včera kúpili. Pred tým ako vyrazíme na cestu, ideme sa poobzerať na tržnicu a Jozef si kupuje poriadne rukavice.
Dnes sú tu aj ženy z menšiny Červení Dao, ktoré majú parádne kroje.
Na tržnici je aj špičková sekcia holičstiev a predávajú tu hádam všetky zvieratá v bambusových klietkach, dokonca aj mačiatka.
Potom vyrážame tou istou cestou ako včera do národného parku. V dedine Tinh Tu si ideme dať rovno obed. Sadneme si do takej pekne vyzerajúcej reštaurácie. S majiteľom sme si rozumeli iba, že bude ryža, tak sme zvedaví, čo dostaneme. Vidíme tam aj čaj a čajník, tak si ho ukazovaním vypýtame. Na tanieri dostaneme ryžu, nejaké zelené listy, kuracie, kačacie a hovädzie mäso, tofu a nejaké rolky. Je toho poriadna kopa.
Pri obede zhodnocujeme výlet a čo sa nám páči a nepáči, tak si pár veci vyjasníme a hádam sa nám ďalej pôjde lepšie. Prekvapivo za to všetko platím iba 100 000 dongov (4€). Prechádzame okolo cínovej bane a potom začíname stúpať do poriadnych kopcov.
Dnešnú trasu sme si naplánovali sami, len tak prstom po mape. Odbáčame preto z hlavnej cesty a ideme takou menej frekventovanu, ktorá je trochu dlhšia.
Prechádzame cez malé dedinky s veľa deťmi, ktoré nám mávajú a sú úplne šťastné, keď im zamávam naspäť. Tiež tu je riadne veľa zosuvov, každých pár metrov. Strhlo aj domy, poznať podľa toho, že už tam majú postavených 10 nových domčekov kúsok ďalej.
Cesta sa vynie po úbočí hôr až do dedinky Man Coc.
My pokračujeme ďalej a cesta sa začína rapídne zhoršovať až ideme po úzkej poľnej cestičke. Máme to ešte nejakých 11 km na hlavnú cestu. Pomaly postupujeme, celý čas hopkáme na motorke a za 6 km to začne vydávať divný zvuk. Dostali sme defekt, máme v kolese klinec. Tak teda pokračujeme ďalej pešo.
Asi za 500 metrov je prvý dom, sú tam nejaké deti a tie nám iba ukážu, že ďalej po ceste. Pokračujeme, Jozef ide rýchlejšie ako ja. Dnes som sa naobliekala, mám na sebe legíny, kraťasy a nohavice, na vrchu 2 tričká mikinu a páperku, tak to teraz vyzliekam. Keď iba chodím, tak je tu naozaj príjemne, taká pekná jar.
Hustota domov sa zvyšuje a každý sa pýta, čo sa stalo. Mechanik, ktorý nám to vie opraviť je pri hlavnej ceste. Našťastie to máme už iba dole kopcom a aj času máme dostatok. Keď tam prídeme, som celá dopotená a dávam zo seba dole všetky vrstvy.
Počkáme 15 minút a dušu máme vymenenú, zaplatíme 100 000 dongov a pokračujeme do mesta Bao Lac. Je to tu už hustejšie obývané a každých pár kilometrov je škola. Cítim sa ako kráľovná z toľkého kývania, ale je to riadne milé. Prejdeme cez Bao Lac, obzeráme sa po hoteloch a ideme ešte na vyhliadku za mestom.
Ostávame v druhom hoteli za 180 000 na noc. Zakúrime si a ideme sa osprchovať. Už týždeň nosím tie isté veci a už začínajú trochu smrdieť, a sú celé zaprášené, ale ešte vydržím tie dva dni. Jozef vybral reštauráciu na Google maps. Samozrejme, podľa toho či majú čapované pivo. Je to na druhom konci mesta, ale aspoň sa ešte prejdeme, keď toľko sedíme na motorke. Aj tak tam čapované pivo nemajú, ale majú tam dopredu navarené, tak si iba ukážeme, čo nám má naložiť. Mali sme tam nejaké bravčové, tofu, vajíčka a zeleninu. Akurát sme sa najedli a ešte nám to trochu vytrávi cestou späť. Prechádzame okolo podivuhodného množstva karaoke barov, v sezóne to tu asi musí žiť. My ideme radšej spať.
0 Comments