Vietnam – deň 13

Utorok, 24.12.2024

Mai Chau – Moc Chau

Raňajky máme v hoteli. Vajíčka s pečivom a uhorkou. Také nudné, ale však furt jeme polievku. Ideme si zbaliť veci, ktoré necháme na recepcii a ideme do jaskyne Chiau. Treba k nej vyšliapať 1300 schodov.

Platíme vstupné 10 000 na osobu a Jozef optimisticky začne bežať hore schodmi. Po 200 schodoch ho to prejde. Tepy mám v závratných výšinách. Takúto fyzickú aktivitu som už dlho nemala. Snažím sa nezastavovať, ale na konci už mám veru dosť. Dohora mi to trvalo 20 minút. Popozerame si jaskyňu. Je to skôr iba taký prevys a trošku sa dá ísť dnu, ale pekne útvary tam sú.

Dodola to zíjdeme o dosť rýchlejšie. Ideme si zobrať veci na hotel, poobzeráme sa ešte po trhu a vydáme sa na cestu. Dnes ideme iba do Moc Chau, takou vedľajšou cestou. Máme zamračené a je opar. Odbáčame na bočnú cestu a pýtam sa Jozefa či máme dosť benzínu, že jasné, ešte pol nádrže. Ideme po úzkej ceste, kúsok aj okolo priehrady Song Da. Na priehrade je zastávka a pri nej nakladajú bambus na loďku.

Potom začneme stúpať do kopcov. Vidíme odbočku na nejaký horúci prameň, tak sa ideme pozrieť. Dnes by som sa veru zahriala. Najprv nájdeme iba také jazierko s rybkami a až vyššie je bazén. Zaplatíme vstupné 30000 dongov na osobu a prezlečieme sa do plaviek. Je to tu pekne postavené, prezliekacie kabínky, sprcha, wc a malý bar. Bazény sú tri, voda sa postupne vlieva do ďalšieho bazéna a ochladzuje sa.

Začíname teda v tom najstudenšom, ale aj ten už je veľmi príjemný. Postupne prejdeme až do toho najteplejšieho, kde sú aj nejakí anglický hovoriaci ľudia. Pobudneme tam asi 10 minút a ideme, stačilo mi.

Úplne príjemne teplo mi ostalo, to je na tomto výlete výnimočné. Cesta ide po úpätí hory vo výške 800-1000 m.n.m..

Naokolo sú pekné výhľady na polia a občas už aj nejaké čajové plantáže, škoda toho oparu. Zastavíme na výhľade a dojedáme ešte včerajšie ananásy.

Jozef už trochu začína pochybovať či nám vydrží benzín. Často zastavujeme, lebo fotíme.

Snaží sa už ísť trochu úspornejšie. Dostávame sa do hustejšie obývanej oblasti, tak keby nám aj došiel, niekto by nám benzín dal. Predsa sme to zvládli po pumpu. Už sme v našej cieľovej destinácii. Sú asi dve hodiny a snažíme sa nájsť podnik, kde by sme sa najedli. Ideme k nejakému Nguyenovi a dávame si hovädziu polievku pho bo. Ubytovanie sme si zajednali už včera cez booking, homestay uprostred plantáže. Už sme to dokonca prešli, tak sa vraciame späť a ideme si odložiť veci. Nie je to nič špeciálne, ale ten výhľad je odtiaľ pekný. Vyberáme si izbu na poschodí. Bude to asi celkom chladná noc, ale máme poriadne deky. Ideme sa poprechádzať po okolí, nech sa trochu zohrejeme.

Pochodíme trochu pomedzi čaje a potom ideme do jednej predajne. Pán, ktorý tam predáva má taký francúzsky štýl a absolútne nevie po anglicky, takže komunikujeme cez prekladač. Chceme nejakú ochutnávku, tak nám dá jeden čierny čaj a potom poriadnu kopu zeleného čaju. Vypijeme asi 10 nálevov, sme úplne zčajovaní. Od uja kupujeme čaj a ideme sa pozrieť smerom do mesta. Máme ešte veľa času a nie sme moc hladní, tak si ideme zahrať biliard, ďalšiu z populárnych aktivít vo Vietname. Nehrala som to strašne dlho. Jozef je prekvapený ako sa mi darí tak šmatlavo trafiť guľu a predsa ju dať do jamky. Z ulice nám hrajú vianočné pesničky. Zahráme si 4 hry, všetky prehrám, ale tak v pohode, nie nejakým fiaskom. Zaplatíme a ideme pohľadať, čo si v tento štedrý deň dáme na večeru. Moc toho nenachádzame, tak si dáme bun cha a k tomu pivko. Vedľa pri stole tu jedia kuracie paprče. Bun cha je fajn, len toto bolo také žuvacie, tak bôčik som dala Jozefovi a nechala som si iba mleté mäso. Keď dojeme volám domov, nech im aspoň veselé Vianoce zaželám. V reštaurácii bola aj nejaká rodina a evidentne sa niekam chystali, lebo mali na sebe vianočné kostýmy. Jozef ide po motorku a pôjdeme sa ešte pozrieť do centra. Čakám ho v reštaurácii, kde medzi tým príde skupina robotníčok. Jozef príde asi za 10 minút. Ideme do mesta m, pozeráme po okolí. Zahliadnem nejaký svietiaci stromček, tak ho tam navigujem. Je tam riadna kopa ľudí. Zaparkujeme obďaleč a ideme pešo. Sú to také vianočné trhy, kadečo sa tu predáva a všetko je vysvietené. Na pódiu prebieha niečo ako jasličková pobožnosť. Vystriedajú sa všelijaké štýly vystúpení a hudby, som nadšená.

Najväčším centrom pozornosti je ale Jozef! Ľudia sa s ním fotia, zdravia ho, podávajú mu ruku. Je vtipné sledovať ako trpí, ale holt sme tu asi jediní turisti a on je od všetkých minimálne o hlavu vyšší. Príbeh o narodení Ježiša skončil a potom nasleduje ohňostroj, po ktorom na pódium nastúpi zbor. Spieva nejakú veľmi dlhú a nudnú pesničku, a ani nie moc dobre, tak sa veľa ľudí rozpŕchne. Aj my sa ideme ešte poobzerať po okolí. Na záver nastúpi Santa Klaus s darčekmi, resp. 10 Santa Klausov a to už sa tam hrnie kopa detí. Darčeky sú rozdané a dav sa pomaly poberá domov, ideme teda aj my. Po ceste sa ešte zastavíme na jedno pivko. Na ubytovanie prídeme už po 22. Domáci na nás čakali a zamykajú bránu. Ideme sa osprchovať a rýchlo pod deku. Vnútri je asi nejakých 10 stupňov, tak máme na sebe naskaladné dve deky. Voláme ešte s Jozefovými rodičmi, potom pridám blog a ideme spať.