Vietnam – deň 12

Pondelok, 23.12.2024

Ninh Binh – Mai Chau

Vstávame neskoro. Jozef ma necháva dospať môj deficit. Ale aj tak ma vzbudil škrekľavý hlas pani z dola. Pobalíme sa a konečne odchádzame z tejto hnusnej izby. Schádzame dole schodmi, pozdravím sa a pani mi naznačuje, že platiť. Prekvapená, pokračujem vonku a oni vyjdú za nami. Kývem hlavou, že nie, veď my sme hneď zaplatili. Aj mám ešte trpezlivosť jej to prekladať na mobile. Vykrikuje na celú ulicu, že sme jej nezaplatili, tak ja jej po anglicky začnem, že sme zaplatili. Keď sme sa pýtali na cenu, tak bol doma iba jej muž a s ním sme to dohodli. Najprv som sa ho s prekladačom spýtala za koľko sú 3 noci pre dve osoby, odpísal 200 000. Potom Jozef v kalkulačke napísal 3×200 000=600 000, tak zakýval hlavou, že nie a tú trojku zakryl. Na záver som ešte rukou naznačila, že či za všetky noci, tak zakýval hlavou, že hej. Takže si myslím, že ona ho potom spucovala, že čo si tak málo vypýtal a chcela to uhrať, že to bolo na jednu noc. Vytiahnem stovku, ponúkam jej ju, že nech berie alebo nechá tak. Zoberie ju, furt niečo bľaboce, nasadáme na motorku a odchádzame. Takto mi tlak dvíhať ráno. Jozef poznamená, že keď chceli vydierať, tak to si musia pasy brať. Dnes je úplne krásny deň a dokonca teplo, nenechám si ho predsa pokaziť.

Ideme vrátiť skúter a oproti si požičať poloautomatickú motorku. Zaplatím 600 000 dongov na 6 dní, odkladáme si tam nejaké veci a vyrážame. Máme pred sebou celkom dlhú cestu. Chceli by sme dneska dôjsť do Mai Chau. Prejdeme pár km a ideme si dať raňajko-obed. Vojdeme do prázdnej reštaurácie, je tam mačička. Ja si dám ryžu, vajíčko, tofu a taký šalát, a Jozef si dá bravčové, rybu a vajíčko. Za chvíľu sa to tam začne plniť robotníkmi, tak to sme dobre vybrali. Dobre najedení sa poberieme ďalej. Jozef mi v mape označil body, aby som ho vedela navigovať po cestách, ktoré chce. V jednom mestečku volím skratku, a teda nebola to šťastná voľba. Dostaneme sa na poľnú cestu po ktorej tečie voda, ale je to iba kúsok, tak Jozef tadiaľ tlačí motorku. Už sa dostávame do menej obývanej oblasti.

Prechádzame cez polia a guavové sady. Prešli sme do ananásovej oblasti. Zastavujeme pri pani s kopou ananásov a za 50 000 si kupujeme 6 očistených ananásov. Pýtame sa či sa môžeme ísť pozrieť aj na pole. Hoci si moc nerozumieme, ale sú radi, že sme sa tam išli pozrieť. Pofotíme si pole, oni si pofotia nás, zjeme jeden ananás a pokračujeme v ceste.

Stúpame do národného parku Pu Long, aby sme si trošku oživili cestu. Výhľady sú celkom pekné, ale už to je poriadne turistické miesto. Aj sme rozmýšľali, že by sme tam možno prespali, ale je tu ubytovanie jedno vedľa druhého. Radšej to potiahneme ďalej.

Z celého dňa na motorke nás už dosť bolia zadky, tak si dávame prestávku, u tety, na kokos. Trošku sa ponaťahujeme, vypijeme kokos a ideme to už doraziť.

Do mesta prichádzame už za šera. Hľadáme ubytovanie na bookingu a ideme sa spýtať do toho najlacnejšieho. Lenže to bola zdieľaná izba. Nakoniec zjednáme súkromnú izbu za 250 000, lebo sa nám už nechce ďalej hľadať. Osprchujeme sa a ideme sa najesť. Opäť máme smaženú ryžu a po ceste späť si ešte zacvičíme na strojoch, ktoré tam sú na ulici. Na izbe si ešte operieme spodné prádlo a dáme ho sušiť pod klímu, ktorou kúrime. Pridávam blog a zatiaľ, čo Jozef už 2 hodiny spí.