Goa – deň 18
Nedeľa, 16.4.2023
Dnes sme vstali o siedmej, Jozef mal budík. Pobalili sme sa, dali si kávu, zjedli melón a vydali sa na cestu na sever. Najprv sme potrebovali natankovať, tak sme museli ísť na diaľnicu. Benzín nám vyššiel len tak tak. Potom sme pokračovali ešte po diaľnici, ale je to celkom divoké, tak sme zišli na bočnú cestu. Najedli sme sa vo vegetariánskej reštaurácii, v ktorej sme už raz boli, dali selfie s Indom a išli ďalej. Bola to dosť nekomfortná jadza s ruksakmi. Ja som sa chcela ísť pozrieť na kešu fest, tak som Jozefa navigovala, kde sa to má konať. Prišli sme tam a bolo to prázdne, a poriadne gýčové.
Dalo sa tam ísť a poobzerať sa, ale na transparente sme našli, že to začína až o 6 večer. Tak sme sa trochu pofotili a išli na ubytovanie. Aj tak už začínalo byť strašne horúco. Nechcelo sa nám vraciať späť na diaľnicu, tak sme išli cez rieku trajektom. Potom to bola šialená cesta cez turistické mestá. Ale dali sme si aspoň džús z cukrovej trstiny.
Do Vagatoru sme prišli o 13:00. Keď som pozrela počasie, tak bolo 35°C a pocitová teplota 53°C. K tomu sme mali problém nájsť ubytovanie. Tam, kde sme si mysleli, že je, sme sa spýtali nejakého Inda a ten, že to je na druhej strane, že musíme ísť naokolo. Išli sme a stále sme to nenašli, tak volám majiteľovi a on, že príde na hlavnú cestu. A bolo to tam, kde sme boli prvýkrát, len sme potrebovali už iba zabočiť na takú príjazdovú cestu. Mohli sme tušiť, že ten Ind nevie o čom hovorí, len majú v povahe, že musia všetko “vedieť”. Keď sme prišli na izbu s klímou, tak už bolo dobre. O tretej sme sa išli najesť. Chcela som si dať rybu, ale že majú iba krevety a kalamáre, tak som si dala vegetariánske thali a Jozef si dal krevetové thali. Mne to moc nechutilo a ani som nebola moc hladná, ale zjedla som to skoro celé. Jozef mal také obaľované krevety, lenže neboli očistené, takže všetko, v čom boli obalené dal dole, keď dával dole pancier. Potom sme išli späť na izbu. Ja som tu našla knihu Harryho Pottera 7 a Jozef zaspal. O pol 6 sme išli na západ slnka, s tým že sa aj okúpeme. Prídeme na prvú pláž, je tam milión ľudí a hlasná hudba.
Na druhú ani nepríjdeme, iba tú hudbu počujeme, tak to otáčame. Prídeme na tretiu a vzdávame to. Opäť to isté. Nečakali sme, že ešte uvidíme niečo takto bizarné. Na pláži vedľa seba bar na bare a z každého hrala iná techno hudba. A k tomu to neskutočné množstvo ľudí. V diaľke sme videli taký fakt veľký húf, tak sa ideme pozrieť, čo sa tam deje. A tam nič. Oni prosto boli nakope, lebo sa im ťažilo ísť 30 metrov ďalej, kde už toľko ľudí nebolo. Naša teória je, že ich tam vyhodil autobus a sú opití, a teda tam ostali. Ani do vody sme nešli, lebo boli veľké vlny. Tak sme na večer mali takýto zážitok.
Potom sme išli vybrať peniaze a ja som si chcela kúpiť nejaké šaty alebo top. Prešli sme asi 3 obchody a v poslednom ma pani presvedčila na takú blúzku. Chcela 700 INR a zjednala som na 450 INR. Jozef vravel, že som mala ešte viac, ale vôbec mi s tým nepomáhal. Pani navyše vedela po rusky, tak nám trochu rozumela. Na večeru sme už nešli, ale chceli sme mangový nanuk, ktorý sme dosť dlho hľadali a potom sme si ešte kúpili pivo na posledný večer. Zajtra večer letíme do Bengaluru a odtiaľ ráno do Sharjahu.
