Kerala – deň 4
Varkala
Nedeľa, 2.4.2023
Spíme dlho, asi do pol 10. Ale o piatej ráno tu škriekal nejaký vták (Kuku) a potom už moslimovia mali nejaké ceremónie, ktoré vysielali cez repráky, tak som sa celkom budila. Ideme sa naraňajkovať do Juicy Cafe, kde stretneme aj Ryiada. Chceme ísť autobusom do mesta a on nám ponúka svoju motorku, ale je to manuál, takže Jozef odmieta. Tvrdil nám, že s autobusmi to je dneska ťažšie lebo je nedeľa ale nakoniec jeden chytíme. V meste ideme vlastne iba kúpiť pivo a potom si dávame kokos v jednom stánku.
Odtiaľ ideme zas autobusom späť. Ideme okolo pláže a turistických reštaurácií, aby sme si mohli dať normálnu kávu, hneď je lepšie. Inak je na slnku ako v saune, tak ideme na izbu. Bookujeme ubytko v Munnare na ďalšie 3 noci.
Snažíme sa aj zarezervovať si vlak, ale márne. Pred 4 sa ideme prejsť na 5km vzdialenú Kappil beach. Ideme po útese popri pláži a nestretáme moc ľudí. Z útesov ľudia hádžu smeti a sú tam nejaké zdochliny, lebo to dosť cítiť a lieta tu veľa orlov.
Zchádzame z útesu na pláž do rybárskej dediny, kde si odchytia Jozefa, aby im pomohol s loďou na more. Vraj je to ťažšie ako to vyzerá.
Potom ideme ešte dva kilometre po pláži. Nikto tu nie je.
V diaľke vidíme skupinu ľudí, tak tam ideme v nádeji, že nájdeme nejaký stánok s nápojmi, ale všetko iba zmrzlina. Tiež tu majú backwaters, v ktorých sa kúpe viac ľudí ako v mori. Už sa nám nechce ísť späť peši, tak ideme pozrieť či nejde autobus do Varkaly. Sú tam nejakí ľudia, tak sa pýtame, a ide. Za 5 minút príde autobus. Platíme 40 INR, je plno, tak stojíme. Jozef opiera hlavu o strop. Je to celkom divoká jazda, kedy mám pocit, že každú chvíľu niekoho zrazíme. Uf, prežili sme. Ideme nakúpiť ovocie a zeleninu, večer grilujeme s Ryiadom.
