Pondelok, 16.12.2024
Cao Bang – Ban Gioc–Detian Falls
V noci o 2 musím ísť cikať, tak sa idem spýtať či by mi mohli niekde zastaviť. Že za 10 minút budeme stáť. Idem si zobrať toaletný papier, mobil a peniaze. Zastavia mi pri nejakej reštaurácii. Je to tam naozaj dosť nechutné. Rýchlo sa vycikám a idem späť. Naberáme aj ďalších ľudí, čo akurát v skončili krčme. Stojíme tam ešte asi pol hodinu. Dávam si sluchátka na uši, lebo dosť hlasno chrápu. Ešte zaspím a po 5 sa už budím na stanici v Cao Bang. Je tam už poriadne živo, asi to slúži aj ako tržnica. Nás autobus odvezie ešte do centra mesta. Pred dverami autobusu stojí asi 6 mužov a predbiehajú sa, kto nám ponúkne taxík. Ja ale ani neviem kde som, nieto ešte kam chcem ísť. Pešo teda pokračujeme a ideme hľadať nejaké jedlo. Na tržnici už sa všetci chystajú na predaj a v niektorých podnikoch ešte posedávajú ľudia. Nájdeme otvorenú polievkáreň a dáme si kurací vývar pho ga. Rodina sa tam chystá vyraziť, deťom dávajú raňajky a pani češe dievčatko. Potom ukáže na mňa s hrebeňom, že aj ja by som sa mala učesať, to ma veru pravdu. Odídu a chvíľu na to príde skupina teenagerov, neviem či končia alebo začínajú. Sú celkom komunikatívni. Dojeme a ideme sa poprechádzať po meste a po promenáde okolo rieky. Už začína vychádzať slnko.
Kúpime si sladký ľadový čaj v obchode a ideme sa poobzerať po tržnici. Majú tam poriadne veľkú sekciu mäsa. Potom ideme pozrieť, kde je požičovňa. Ešte je zavretá, ale pani z vedľajšieho vchodu nám vraví, že máme napísať na číslo. Tak teda píšem cez WhatsApp, že by sme si chceli požičať, kedy otvára a že ideme na kávu. Už je 7 hodín a nájdeme otvorenú kaviareň. Dáme si čiernu kávu, ale ako vždy je tam pridané niečo, čo nevieme identifikovať. Z požičovne mi odpíše pani a dohodneme detaily zapožičania. Ona doma nie je, ale jej mama nás obslúži. Ideme teda tam. Požičiavame si poloautomatickú motorku na 4 dní za 600 000 dongov (24€). Nechávame tam notebook a nejaké ďalšie veci, čo nepotrebujeme. Najprv ideme do lekárne, lebo hlási slnečné počasie a chcem si kúpiť krém na opaľovanie. Kupujem nejaký vietnamský a potom ideme natankovať. Nemáme presne určený cieľ, len smer k vodopádom. Všade naokolo je tu krásna príroda a strmé zelené kopčeky.
Prechádzame okolo vyvráteného kamiónu, je to dosť kľukatá cesta. Na tej motorke je mi poriadna zima. Mám oblečené trištvrtinu mojich vecí. Je ešte skoro ráno a máme kopu času, tak si robíme zachádzku aj ku jazeru Thang Hen Lake. Platí sa tam vstupné 30000 dongov. Zaplatíme a ideme k jazeru. Je trochu poloprazdne a sľubovaná tyrkysová voda je skôr taká zelená. Skoro nikto tu nie je, tak sa aspoň poprechádzame okolo.
Ideme sa pozrieť ešte na jeden výhľad, ktorý je neďaleko. Tak ten je super. Výhľad na horu, v strede ktorej je veľká diera.
Pokračujeme ďalej, a ako je mi taká zima a so spánkovým deficitom, začína ma na motorke úplne lámať na spánok. Zastavujeme v meste Quang Uyen a ideme sa najesť, to ma hádam vzpruží. Nedarí sa nám moc nájsť vhodné miesto, ale potom narazíme na Bun cha reštauráciu. Je to dobrá voľba. Najem sa tak akurát, takže Jozef si ide dať ešte bagetku v stánku.
Potom si chceme dať kávu, aj nájdeme kaviareň, ale nemajú tam ani ten vietnamský kávovar. Ideme teda hľadať, takú kde sedia chlapi, že tam budú mať. A veru, našli sme. Ujovi sme vysvetlili, že chceme kávu bez akýchkoľvek aditív. Kým nám kvapká káva, ulieva nám zelený čaj. Jozefovi ponúkne cigaretu a teda nemusel ho dlho presviedčať.
Potom vytiahne fľašku, to Jozef odmieta, lebo šoféruje, ale ja si dám. Chutí to veľmi dobre, je to grepový ryžak. Kávu máme hotovú, tak si ju popíjame aj s čajom. Takáto kaviareň sa nám veľmi páči. Väčšinou v takých novších dávajú do kávy a čaju kadejaké sirupy a je ťažké im vysvetliť, čo by sme chceli. Už som nám aj našla ubytovanie, ktoré je vzdialené 40 km. Chceli by sme to dnes ukončiť skôr, nech sa môžeme vyspať. Putujeme krajinou ďalej a pomedzi oblaky začína presvitať slniečko, konečne. Keď prídeme k ubytovaniu už je úplne modrá obloha a je tam parádny výhľad ponad rieku.
Vnútri je otvorené, ale nikto tam nie je. Pol hodinu sa vyhrievame a čakáme. Nikto neprichádza, tak ideme pozrieť neďaleké vodopády, kam chodí veľa turistov.
Sú na hraniciach s Čínou. Platíme vstupné 40000 dongov a ideme sa tam poprechádzať. Na naše prekvapenie tam tých ľudí moc nie je a vodopády sú veľmi pekné.
Stále mám oblečené dvoje nohavice, páperku a rukavice, ale pre niekoho to je vhodná teplota na kúpanie.
Zdržíme sa asi hodinku a ideme naspäť. Majiteľka už je tam, tak si zajednávame izbu za 200000 (7,5€). Teda matrac na zemi, steny z dosák a taká otvorená konštrukcia. Ale dostali sme poriadnu perinu aj takú riadne ťažkú deku. Ideme sa osprchovať a potom na 1,5 hodiny zaspíme. Zajednali sme si aj večeru, lebo sa nám už nechce späť do mestečka. Sme tu jediní a pani nám pripravila omeletu, bravčové mäso, ryžu, hranolky a šalát. Dosť sme sa prejedli. Večer ešte čosi píšem a upravujem, ale chceme zajtra skoro vstávať, tak idem radšej spať.
0 Comments