Vietnam – deň 3 a 4

Sobota 14.12.2024

Cat Ba

Večer som šla veru veľmi neskoro spať a vstáva sa mi ťažko. O 8 sme chceli už vyrážať, ale iba na raňajky prídeme 8:20. Pani nám urobí po omelete s takým suchým rožkom a sladkou kávou. Vonku je dnes veľmi zima, asi 15°C a jemne mrholí. Pred cestou na trajekt sa ideme ešte pozrieť na tržnicu. Ráno je to najlepšie. Všade kopa ľudí a veľa predávajúcich.

Supermarkety tu v podstate nefungujú, takže všetko dostanete na tržnici. Alebo hocikde na ulici má teta rozložené kusy mäsa. Kupujeme si do cesty trs banánov. Jozef by si doma banán nikdy nedal, ale tu, jeden za druhým. Majú takú sladko-kyselkavú chuť. Potom sa poberieme už na ten trajekt. Volíme cestu cez stred ostrova, nech máme trochu zmenu a pekné zelené kopčeky na okolí.

Teraz sú stromy dosť polámané po tajfúne, ktorý tu bol pred dvomi mesiacmi. Na motorke je neskutočná zima. Pocitová teplota je okolo 10°C a motorka uberie ďalších 10. Musíme na chvíľu zastaviť, aby mám trochu odmrzli ruky. Do prístavu je to už iba kúsok. Prídeme tam a je tam už celkom kolóna.

Chceme si kúpiť lístky, ale tie sa nepredávajú. Snažím sa zistiť, čo sa deje od jedného Vietnamcu, ale jeho pantomíme nerozumiem. Čakajú tam aj dvaja Španieli, oni už zistili, čo sa deje. Príliš silno fúka vietor, aby mohla ferry vyraziť a nikto nevie ako dlho to bude trvať. Tak teda čakáme. Rozprávam Jozefovi, že táto situácia by bola veru nemilá ak by nám šlo napr. lietadlo. My zajednané nič nemáme. Za 10 minút príde za nami chalan, že čo sa deje, že jemu ide lietadlo za 5 hodín z Hanoja. Autobusy plné turistov to už otáčajú a ja začínam byť hladná a do toho tá nepríjemná zima. Tak si teda pýtam kontakt na jedného zo Španielov, Danyho, že nech mi napíše, keď sa to rozbehne, že my sa ideme najesť. Vraciame sa pár kilometrov späť a ideme do prvej reštaurácie. Pýtame si hovädziu polievku pho bo, nech sa trochu zahrejeme. Namiesto toho nám, ale pani donesie nejakú prasaciu a vôbec nie je dobrá, ale nemali sme silu to riešiť, bola som rada, že mám nie o teplé, aj keď som to ledva udržala v sebe. A potom už u mňa prepukla úplná beznádej. Napísala som Danymu či je niečo nové a že nič. Tak my to vzdávame a ideme späť na hotel. Dostaneme novú izbu na 7. poschodí, to som ani nevedela, že je to také vysoké. Trošku to tam smrdí plesňou a je tam riadne vlhko, ale hlavne tam nie je zima. Ihneď zalezieme pod perinu, ale nie a nie sa ohriať. Až po dobrých dvoch hodinách mi je konečne teplo a ideme spať. Zobudíme sa o nejakej 16 a ideme sa najesť do tej istej reštaurácie, čo včera. Po ceste meníme ešte peniaze, kurz je 1 €=25700 dongov. Na večeru si dám krevety a Jozef ustrice.

Aj ja jednu ochutnám a chutí to celkom dobre. Vedľa nás pri stole je skupina asi 10 Vietnamcov na hotpote (na stole majú varič s hrncom vývaru a v tom si varia kadejaké mäso a zeleninu. K tomu popíjajú ryžak, ktorý si doniesli v demižóne. My sa ideme ešte trochu poprechádzať po meste. V jednom stánku si dám ešte thajskú palacinku, po dnešku ju potrebujem. Na hoteli nám majiteľka vraví, že tá ferry už dnes nešla, tak to som rada, že sme tam čakali iba nejakú 1,5 hodiny. A zajtra ráno, že mi napíše či funguje alebo nie, nech sa znova nepreženieme. Dnes teda nebol moc dobrý deň, ale tak nemôže sa stále dariť. Večer ešte dopisujem zameškaný blog a idem spať aspoň pred polnocou.

Nedeľa, 15.12.2024

Cat Ba – Hai Phong – Cao Bang

Ráno o 7 píšem majiteľke či ide trajekt. Ide! Tak teda rýchlo balíme a ideme sa dole naraňajkovať. Dáme si omeletu ako včera, len ja si dám kávu s mliekom a Jozef radšej čaj. Keď vyjdeme von, je citeľne teplejšie ako včera, a som aj viac naobliekaná. Už sa nikde nezastavujeme a ideme po pobreží priamo do prístavu. Prišli sme akurát na čas a za 5 minút nastupujeme do ferry.

Papáme banány, čo sme si večera kúpili. Potom smerujeme do Hai Phong po rýchlostne ceste, za hodinu sme tam. Hľadáme ešte banku, kým vrátime motorku a vyberáme si 6 000 000 dongov. Nevieme aká bude frekvencia ATM tam, kde ideme. Vraciame motorku, doplácame za deň navyše 150 000 a ideme na kávičku. Potom na železničnú stanicu zistiť kedy ide vlak. Podľa tabule o 15 a o 16:30. Spýtame sa aj tety za okníčkom a je to tak. Ešte sa z nej snažíme dostať, že z ktorej stanice nám to ide do Cao Bang, ale márne. Niečo som na internete vyhľadala, tak ideme na stanicu Cao Rau. Po ceste hľadáme ešte niečo na papanie. V zapadnutej uličke nájdeme uja, ktorý robí snaženú ryžu a k tomu bôčik, vajíčko, zeleninu. Napapaní sa rozhodneme pokračovať pešo ďalej. Pozorujeme kadejaké bizarnosti, spiacich ľudí na motorke, svadbu.

Prídeme na miesto, kde by mala byť stanica, ale nič tam nie je, tak sa pýtame takého chalana a ten náš pošle na ďalšiu 3 km vzdialenú stanicu. Máme čas, tak pokračujeme pešo. Prechádzame okolo ďalších svadieb a potom sa dostávame do takej obytnej časti. Prechádzame okolo rozostavaných domov. Na stavbe pracujú 3 muži a 2 ženy. Už som tu viackrát videla ženu pri miešačke. Ten typ domov je tu riadne zaujímavý. Sú široké asi 4m a majú aspoň dve poschodia.

Prízemie má sklené dvere a buď tam majú nejaké podnikanie, alebo obývačku. Tak to bolo vtipné pozorovať večer ako tam rodina na zemi je večeru a pozerá telku. Prídeme na stanicu a pýtame sa na autobus do Cao Bang. Ide o 19 večer a lístok stojí 400 000 dongov na osobu. Máme asi 6 hodín čas. Ideme sa teda ešte poobzerať po okolí. Neďaleko nájdeme krčmu, kde čapujú pivo, tak ideme tam. Jozef si rozloží prácu a ja píšem blog. Vedľa pri stole je už dosť podgurážená skupina Vietnamcov, s ktorými si dáme po štamprlíku ryžaku. Potom sa odoberú domov, na skútroch. My tam pár hodín zotrváme a potom ideme hľadať ešte nejakú reštauráciu na jedlo. Nič vhodné nenájdeme, tak ideme do staničnej reštaurácie. Potom si ešte umyjeme zuby a ideme na spací autobus.

Vnútri sa vyzúva, dostaneme tašku na topánky a deku. Je to tu dosť štýlové, svetlá sú ako v erotickom salóne. Sedadlá sú permanentne v ležiacej polohe. Pre mňa je to fajn, len Jozef sa tam musí nejako naskladať. Prišlo mu vhodné mi rozprávať o tom, ako vždy, keď je v takomto autobuse myslí na to ako mu to poláme nohy, keď havaruje. Napriek tomu hneď na začiatku cesty zaspávam, ale iba tak na hodinku. Potom píšem blogy. Pridávam ich až po polnoci a idem ešte trochu spať.