Rota Vicentina – deň 6
Pred Vila do Bispo – Praia do Barranco
Streda, 27.12.2023
36,15 km – celkovo 191,27 km
Ráno nič nevaríme, tak vyrážame nezvyčajne skoro, o 7:30. Prechádzame okolo dodávky, ktorá tam včera parkovala, šteká tam pes. Ideme teraz nudnou cestou, 5km, do mesta Vila do Bispo.
Hľadám kaviareň, nedarí sa. Tak aspoň wc, ale aj to je zatvorené, ale pri ňom nájdeme otvorenú kaviareň. Dávame si kávu a pastel de nata. Potom ideme ešte do Lidla. Kupujeme čerstvo vyšťavený džús z pomarančov, madeirské banány, pečivo na raňajky a do cesty, čokoládu a vodu. Pred lidlom to rozbalíme a najeme sa. K mysu Cabo de Sao Vicente to máme 15 km. Ideme dlho po celkom frekventovanej prašnej ceste, odkiaľ sú odbočky ku plážiam.
Posledných 5 km odbočíme na kamenistý chodník. Celkom príjemná zmena oproti asfaltu a piesku.
Pri majáku je dosť veľa ľudí, tak rýchlo dáme fotku, kávu v stánku, prezujem sa do sandálov a pokračujeme 5 km do mesta Sagres. Občas po útesoch, občas po ceste.
Chvíľu pozorujeme rybárov chytajúcich z útesu.
V meste sa chceme najesť, ale je dosť turistické. Ideme do obchodu na tuniaka, vodu a raňajky. Na konci nachádzame reštauráciu s pinokiom v názve, ktorá je podľa nášho gusta. Jozef si dá grilovanú pražmu a ja omeletu so syrom, a k tomu pivko, Sagres samozrejme.
Ryba vyzerá byť chytená niekde tuto na útese a ja mám úplne čerstvé hranolky z reálnych zemiakov. Som spokojná, dávam si dokonca druhé pivo nech mi to rýchlo šlape, a kávu. Do miesta, kde sme chceli spať je to ešte 11 km a je 1,5h do západu slnka. Už sme sa zmierili s tým, že to nedôjdeme, ale aj tak si to ideme celkom svižne. Najprv prechádzame po pláži a potom cez lúku s kravičkami. Pomaly už zapadá slnko. Schádzame ku pláži a počujeme ďalšie kravy.
Zhora vidíme uprostred stáda, medzi stromami, postavený stan. Si vravíme, že to musí byť dosť zlé. K pláži vedie cesta zo zámkovej dlažby, ktorá je dosť uvoľnená a je to tak na dolámanie nôh.
Na konci je prakovisko s dosť veľa karavanmi a dodávkami. Pri pláži už stanujú nejakí turisti, tak ostávame aj my. Rozkladáme na tráve. Chcem si ísť umyť nohy do mora, ale keď tam prídem, tak už je celkom tma a more desivé, tak ostanem radšej so špinavými, veď zajtra už končíme. Jozef už má všetko v stane nachystané.
Zdá sa mi, že sa tie kravy približujú a spýtam sa Jozefa, že či sa mu tiež nezdá, ale on, že nie. Tak teda píšem blog. Ale tie kravy naozaj zvonia bližšie a bližšie. O chvíľu vidím tieň kravy zo stanu. A už sme aj my v strede stáda. Rýchlo balíme, ani nevyfukujeme karimatky a utekáme hore na útes. O 5 minút máme už rozložený stan hore, kde je ticho, až na jedného psa. Jozef ešte varí vifonku na večer. Mali sme v pláne aj cestoviny, ale nie som nejako hladná a máme aj málo vody. Tak ako každý večer, ja dopisujem blog a Jozef už spinká. Dnes sme si ale stihli umyť zuby predtým.
