Koruna Turca – deň 5
Utorok, 22.10.2024
Podšíp – Chata pod Chlebom
20 km – 1815 m ⬆️ – 1136 m ⬇️ – celkovo 111,9 km
Opäť ideme obaja o tretej ráno cikať a vstávame o 6:30. Celkom rýchlo balíme a raňajkujeme chleba so salámou. Ráno je vonku kvôli vlhkosti citeľne chladnejšie, tak si dávam bylinkový čaj a Jozef čierny. Máme krásny výhľad na Malú Fatru, ktorú osvetľuje ranné slnko.
Dnes bude taký kratší deň. Začíname zostupom do Kraľovian, 2 km, najprv po cyklotrase a potom po neoznačenej ceste. Pri zostupe sa dostávame do hmly, v ktorej je ešte chladnejšie.
Zostúpime k železničnému mostu cez rieku Orava, po ktorom práve prešiel vlak. Rýchlo aj my prechádzame, kým nepôjde ďalší. Trošku sa obávam, tak ideme miernym poklusom. Na stanici ideme do podniku Dvojka, dávame si kávu a nabíjame elektroniku. Pridávam blog a Jozef ide medzitým nakúpiť. Je to vychýrený podnik medzi miestnymi štamgastami, ktorým už čašníčka o 9 ráno nechce naliať borovičku. Potom sa idem trošku poľudštiť na toalety a oprať gaťky. Dáme si ešte po pivku a o 11 vyrážame po zelenej na Stoh. Je to 8,7 km a skoro 1300 výškových metrov, tabuľa píše čas 3:30. Začíname zhurta, prudko do kopca. Ideme pomaly, ale súvisle.
Po hodine a vyše 600 výškových metroch si dávame prestávku. Obaja zbaštíme po dva rožky a milu. Po prestávke sa kráča lepšie. Dvíha sa celkom silný vietor a po nečinnosti mi ostala zima. Za ďalšiu hodinu sme na kopci Žobrák. Finálny výstup so silným vetrom bol teda chuťovka. Potom trošku zíjdeme dole a otvoria sa nám výhľady.
Vrchol Stohu je zahalený v oblakoch.Ešte som touto trasou na Stoh nešla a asi už nikdy v živote nepôjdem.
Takmer kolmý chodník dohora. Predsa len sa dočkáme konca, a aj s tou prestávkou nám to naozaj trvalo tri a pol hodiny. Na vrchole je bielo a fučí, dlho sa nezdržujeme a vydávame sa na, o niečo miernejší, zostup.
Uvedomím si, že som tu strašne dlho nebola, a že vlastne toto bol náš prvý spoločný výstup na Stoh. Keď zíjdeme pod oblačnosť, vietor ústava a začínajú sa otvárať výhľady na Rozsutec a celý hrebeň.
Čím ďalej postupujeme, tým viac ustupuje oblačnosť, ktorá sa prelieva pomedzi hory. Nakoniec je z toho opäť krásny a zaujímavý deň.
Po výstupe na Stoh už mám dosť vysílené stehná a pri ďalších výstupoch na hrebeni už mrnčím. Našťastie, nemáme to dnes ďaleko a výhľady sú krásne. Dôjdeme do sedla pod Hromovým a začneme postupovať ku Chate pod Chlebom. Po pár stovkách metrov nás pohltí oblačnosť.
Už sa veľmi teším na chatu, konečne sa osprchujem! Vnútri je príjemne teplučko, skladáme veci a dávame si po pive. Zaplatíme 10€ za stan, v ktorého cene je aj sprcha. Jozef ide rozložiť stan pod chatou a ja vnútri fúkam karimatky. Potom sa idem osprchovať, nový človek zo mňa. Na večeru si dávame šošovicovú polievku, cesnačku, jaternicu a parené buchty, a k tomu pivko (čapujú tu Martins, Jozefove obľúbené pivo). Počas večere sa rozprávame s čašníčkou Petrou, ktorá je ultramaratónkyňa. Píšem blog a upravujeme fotky. Jozef sa už pobral do stanu, keď mi chlapi od vedľajšieho stolu núkajú pivo, že oni si veľa objednali. Odmietam, lebo už teraz sa mi bude zle spať a zajtra máme pred sebou najnáročnejší deň trasy. Ešte asi pol hodinu nahrávam blog a potom idem tiež do stanu. Jozef musí nanovo fúkať karimatky kvôli rozpínaniu vzduchu v závislosti od teploty. Umyjem si zuby, prezlečiem sa do pyžama a po 21 ideme spať.
