Koruna Turca – deň 4
Pondelok, 21.10.2024
Koliba Príslop – Podšíp
24,9 km – 1402 m ⬆️ – 1568 m ⬇️ – celkovo 91,9 km
V noci o 3 sa budím, lebo mi je teplo, tak si vyzliekam páperové vrstvy. Potom ale musím cikať, tak idem von, kde úplne jasné svieti mesiac a zobudím pri tom Jozefa, ktorý teda tiež ide cikať. A už mi teplo nie je a začínam byť hladná, takže šance na zahriatie sú malé, tak teda opäť obliekam všetky vrstvy a v nich mi je fajne. Ráno máme budík opäť na 6:30. Vnútri je do 10°C a vonku poriadny mráz. Na raňajky si varíme bylinkový čaj a hubovú polievku. Moc sa nám do tej zimy nechce. Po včerajšku sa obávame, čo nás ešte čaká. Začíname po ceste, kde ešte nesvieti slnko a všade naokolo je bielo.
Na úvod si dáme celkom prudké, ale krátke stúpanie. Potom, na naše prekvapenie, ideme pekným miernym chodníčkom kúsok pod hrebeňom, s výhľadom na Malú Fatru.
Jozef si spomenie, že dnes máme vlastne english monday, tak teda snažíme sa rozprávať po anglicky, ale často sa zabudnem v slovenčine. Od Vyšného Rudna pokračujeme po hrebeni, kde treba trochu obchádzať stromy a potom veľmi prudký zostup do Ľubochnianskeho sedla.
Sme poriadne hladní, tak jeme posledné jedlo, čo nám ostalo, korbáčiky, čokoládu a hrozienka v čokoláde. Medzitým si čítam články o výstupe na Kopu, na ktorú by sme mali zo sedla ísť. Na blogoch čítam, že ide o najhorší úsek celého prechodu. Po včerajšku sa nám už nechce cez ďalší polom, je to veľa prevýšenia a asi by sme mali problém dôjsť na naplánované miesto. Rozhodneme sa teda ísť do Ľubochne kratšou trasou cez dolinu. Ešte tam ale sedíme, lebo pridávam blog. Rýchlo to zídeme a ideme sa trochu umyť do Ľubochnianky.
Po troch dňoch sa cítim už dosť špinavo a aj keď toto bola veľmi rýchla sprcha v ľadovej vode, cítim sa oveľa lepšie. Zelená značka pokračuje okolo kanála, ktorý kedysi napájal vodnú elektráreň.
Celkom zaujímavá dedina táto Ľubochňa. Naše kroky smerujú do reštaurácie Eden, kde si dáme po burgri s hranolkami, pivko a kávu. Sme tam asi 2 hodiny, lebo si nabíjame veci. Potom si ideme ešte nakúpiť na jeden deň v obchode, kde nič nemajú a vyrážame. Pred nami je výstup na Šíp cez Havrana, 12 km s takmer 1000 m prevýšenia. Trošku sa obávame či to stihneme za svetla. Výstup na Havran najprv začína mierne po ceste, ale potom veľmi prudko po hrebeni, za hodinu sme tam.
Už od včera ma v prste na nohe niečo pichá, už som sa na to pozerala a nič som nevidela, ale začína má z toho bolieť celá noha, tak to musíme vyriešiť. Jozef sa mi na to pozrie a nájde tam veľmi malú triesku, ktorú sa mi po pár pokusoch podarí vybrať. Taká malá a koľko šarapaty urobí. Snažíme sa rýchlo postupovať, len terén je dosť náročný, po skalách, stále hore dole. Od sedla pod Ostrým ide našťastie celkom pekný chodník, tak trochu zrýchlime.
V Žaškovskom sedle sme o 16:15 a rázcestník píše, že do našej destinácie, Podšíp, to je 2:15. To si teda budeme musieť poriadne švihnúť. Nie je to ani 5 km, ale s 500 m prevýšením. Dáme si ovocnú kapsičku a ideme na to. Uf, je to strašné strmé.
Za hodinu sme na Šípe a fotíme výhľady pri západe slnka.
Hrebeň je ešte trochu technický a potom dodola pobehneme. Stihneme to ešte za svetla. Podšíp je osada s drevenicami a veľmi pekným výhľadom na Krivanskú Malú Fatru.
Stan rozkladáme pod stromom, nech nemáme toľko kondenzu. Dnes je citeľne teplejšie ako predchádzajúce noci. Trošku sa obávam, že by sa tu ku nám mohol nejaký macko zatúlať, tak varíme na stoloch mimo stanu. Na večeru je slovenská ryža s morca-dellou. Zatiaľ, čo večeriame nastavím časozber na kométu, dnes hádam baterka vydrží dlhšie.
Po večeri Jozef vešia jedlo a odpadky na strom. Jozef si už ide ľahnúť a ja ešte fotím oblohu.
Snažím sa v spacáku ešte niečo písať, ale prosto mi to večer nejde. Idem teda po 21 spať.
