19.7. Streda
17,75 km – 491 m hore – 2184 m dole
Noc bola dosť veterná a občas aj trošku spŕchlo. Mala som pocit, že aj hrmelo, ale to som mohla blúzniť. Toto bol vlastne prvý dážď, ktorý sme mali na ceste. Takže si myslím, že nám to počasie dobre vyšlo. Síce bolo fakt horúco, ale bez jedinej búrky, ktoré môžu byť v horách dosť zlé. Ja vstávam až tak pred 8. Jozef už má kávu uvarenú a okolo nás už idú prví turisti. Akurát otváram dvere a robia si srandu, že si prišli po kávu. Jeden z nich nám hovorí, že je tam zakázané stanovať, ale ja som si konkrétne prespávanie pozerala na stránke parku a pokiaľ postavíme večer a ráno ideme preč, tak to je v pohode. Pri všetkých chatách majú vyhradené miesta, kde sa môže. Ale to si myslím, že skôr z praktického hľadiska, lebo tam je veľká koncentrácia turistov a aby neboli rozlezení na všetky strany. Svižne balíme a svižne bežkáme dole. Všetkých obiehame. Prichádzame k jazeru Lac Lauvitel.
Mohli sme to včera aj tu potiahnuť. Je tu dosť miest na stany a aj by sme sa okúpali. Ja si teraz aspoň namočím nohy a dávame si čaj. Prichádzajú aj ujovia z rána. Bez hanby sa vyzliekajú do naha a hodia sa do jazera. Po pár minútach vychádzajú, oblečú sa a pokračujú v turistike. My si dopijeme čaj a ideme dať druhú polovicu dnešného klesania. Ideme rýchlo, na frekventovanej ceste stretáme veľa turistov. Za chvíľu sme pri rieke Le Vénéon. Potom už iba mierne klesáme. Sme už pod 1000 m.n.m., je dosť teplo. Ideme okolo jazera Étang de Bucklet, tak sa tam ideme okúpať.
Hneď je lepšie. Do mesta nám chýbajú už len 4km. Ideme svižne po asfaltke, nech to čo najskôr dokončíme.
Pred 14 sme na konci našej cesty. Ideme si kúpiť oslavné pivko a nektarinky. Oddychujeme v parku v tieni.
Potom ideme pozrieť koľko stojí kemp bližšie k centru. Po ceste si dáme ešte flan a kávu, a dokupujeme kartušu na ďalšiu cestu. Kemp je za 30€, tak ideme do toho, v ktorom sme boli minule. Pani si nás pamätá a berie ma autkom.
Na L’Alp d’Heuz (1860 m.n.m.), pod ktorým sme, dnes namerali teplotný rekord 29,5 °C. V kempe hneď dávame sprchu, rozkladáme veci a ja idem prať. Periem ručne lebo skoro všetky veci sú merino. Po týždni z toho ide riadna špina. Potom plánujeme nasledujúce dni. O 19 sa ideme najesť do bizarnej reštaurácie Restaurant de France. Dávame si Tartiflette, čo sú zemiaky zapečené so 4 druhmi syra a k tomu bol z nejaké dôvodu salámový tanier. V ponuke je aj špeciál pre hladných cyklistov, čo sú nejaké ázijské rezance. Pred vchodom má zaparkovanú motorku Royal Enfield, nad vchodom kostru na bicykli a vnútri kadejaké artefakty. Obsluhuje nás majiteľ, taký starý, milý pán. Potom si ideme ešte nakúpiť jedlo na ďalšie dni. Chceli sme si večer dať aj Prosecco na oslavu, ale v tom obchode dali na všetok alkohol závesy a keď sme sa chceli spýtať, že čo to je, tak v obchode bol už iba Sbs-kár. Takže oni tam o 8 všetci odídu a do 10 fungujú iba samoobslužné pokladne. Tak si takí rozčarovaní dávame do košíka Oranginu a ideme do kempu. Tam je dnes živá hudba a dobre hrajú.
GR 54 sme už dokončili. Namiesto 7,5 dňa sa nám to podarilo urobiť za 6,5 dňa. Na moje aj Jozefove prekvapenie bola moja kondička oveľa lepšia ako sme si mysleli. Do toho sme mali dobré počasie, síce teplo, ale žiadne búrky. Keďže máme spiatočnú letenku až 30.7. ideme ešte pokračovať. Kam, to sa dozviete zajtra. Ešte pár čísel na záver. Celkovo 217,3 km – 13500 m hore aj dole – 33,43 km a 2077 m na deň.
0 Comments