7.7.2024 Nedeľa
Domodossola – Bivacco Alpe Mottac
21,3 km – 2085 m ⬆️
Heavy rain sa v noci moc nekonal, zvládli by sme to aj v stane. Po včerajšom cestovaní a menení destinácií sme mali nízku morálku a som rada, že sme sa nakoniec ubytovali. Pobalime poriadne veci a o 10:30 vyrážame najprv smer Lidl doplniť zásoby, potom na kávu a potom do národného parku Val Grande. Začíname rovno v meste a smerujeme do dedinky Trontano. Je tu turistická značka, ale evidentne po nej moc ľudí nechodí. Dole to vyzerá ako v nejakej exotickej krajine, hortenzie, palmy, figy, kiwi.
Prechádzame celkom vysoko položenú železnicu, o ktorej som si myslela, že nefunguje. V dedine prichádzame na to, že predsa len áno. Keby sme vedeli, tak by sme išli vlakom a začínali až odtiaľto. Od Trontano nás čaká stúpanie skoro 2000 výškových metrov do sedla Passo di Basagrana. Ide to zťažka, dlho sme nikde neboli s batohmi. Zastavujeme pri Rifugio Alpe Parpinasca. Je zatvorené, tak sa rozložíme vonku a dávame si prestávku na jedlo s peknými výhľadmi.
Na dverách je šípka bivacco, takže by sa tu dalo prespať. Nasleduje 1000 výškových metrov na 4 km. Ideme pomaly. Občas narazíme na hríby. Prechádzame okolo starých domov, zamýšľam sa aké asi bolo tu bývať.
Pitna voda je každých 500 m, to sme si ani nemuseli žiadnu brať. Vo vyšších polohách je kopa čučoriedok, len sú ešte nezrelé, a polia cyklaménových rododendrónov. Celkom drsným stúpaním prejdeme ešte cez nižšie sedlo a otvoria sa nám nové výhľady. Postupujeme už miernejšie, ale aj cez snehové polia (tie sme teda nečakali v 1800 m.n.m.), väčšinou ich celé musíme obísť, lebo sú dosť nestabilné.
Keď stúpame ďalej dostaneme sa do oblaku a mrholí. Posledných 100 metrov do sedla už je fakt náročných.
V sedle dosť fučí a prší, je 13 stupňov, a rozmýšľame nad nepremokom, ale volíme radšej variantu rýchlo dole. Keď zídeme nižšie, ustane to. Ideme po chodníku traverzujúcom Pizzo Tignolino. Je dosť zerodovaný a postupujeme pomaly. Začína trochu pršať, tak skúšame dáždniky.
Je to fajn, len musíme doladiť držanie na batohu. Už sme opäť hladní, tak si dávame rýchlu svačinku. Pripájame sa na chodník, ktorý ide po hrebeni, tak sa už ide lepšie.
Na posledných dvoch kilometroch je to také šplhanie sa po skalách a obchadzanie skál. Mám naozaj dosť. Po poslednom výstupe vidím Bivacco Alpe Mottac, ktoré už je iba dole kopcom, hneď mám viac energie.
V útulni sú už tri Nemky, tak sa s nimi chvíľu rozprávame. Odoberáme sa do druhej časti útulne, lebo tam mali strašne teplo. Idem sa rovno umyť a po vodu. Prameň mi pripadá strašne ďaleko, ale dávam si aspoň regulérnu sprchu. Po ceste späť stretávam kamzíka. Topánky máme durch premočené, tak aj my trochu zakúrime. Varím bylinkový čaj a na večeru máme zemiakovú kašu s tuniakom.
0 Comments