GR 54 – deň 6
18.7. Utorok
22,8 km – 2688 m hore – 1640 m dole
Dnes sa chceme aspoň trochu vyhnúť horúčavám, tak vstávame o 6. Trvá nám to celkom dlho. Na raňajky máme hubovú polievku a samozrejme kávu.
O 7:25 začíname šľapať. Prvé je sedlo Col de Côte Belle (2290 m.n.m.). Takže to, čo sme si tak krvopotne včera večer zišli, si hneď ráno nastúpame (1000 m). Je to také zelené sedlo, asi mu veľmi tienia okolité vrchy a nie je také vyprahnuté.
Dohora sa mi nejde dobre, mám po včerajšku ťažké nohy. Už po pol hodine si dávam keksík a jeme aj pár jahôd popri chodníku. Na to, že je ráno a sme v tieni je dosť dusno, počasie je zatiaľ také všelijaké. Po vyše dvoch hodinách výjdeme hore. Z druhej strany je ten kopec úplne iný, samá bridlica a skaly.
Nasleduje klesanie 500 m na 4,2 km. Sú to pekné serpentíny, tak sa ide dobre. Cestou dole sledujeme desivo vyzerajúce sedlo Col de la Muzelle (2613 m), ktoré nás čaká.
Dole si dáme bagetu so syrom a kečupom, a filtrujeme vodu. Idú nás pri tom zožrať muchy, už asi veľa smrdíme. O 11 začíname stúpať ďalších 1100 metrov na 4,5 km. Je strašne teplo. Čím vyššie tým viac pofukuje a máme viac vypitej vody a ľahší ruksak. Teda Jozef má ľahší, lebo zobral aj moju vodu, aby som vládala. Posledných 250 výškových ide hustými serpentínami cez stŕmu bridlicovú skalu.
Tam už fúka veľmi, tak musím dávať pozor, aby ma nejaký poryv vetra nezvalil. Dole sa radšej nepozerám. Snažíme sa, čo najrýchlejšie byť hore, tak idem konštantne, bez prestávky. Hore v sedle sa nám otvorí výhľad na Lac de la Muzelle, pri ktorom sme dnes plánovali spať. Je to k nemu ešte 500 výškových. Poklusom klesáme, stretávame skupinu opravovačov chodníka. Cestou dole sa otvára výhľad aj na ľadovec Muzelle.
V jazere si namočíme stupky, tak na 30 sekúnd lebo je ľadové.
Chcem ešte doupravovať fotky, tak ideme na kopec, kde je signál a dávame si čaj. Vybije sa mi mobil, tak nahratie blogu nechávam na neskôr. Rozhodli sme sa, že to ešte kúsok dneska potiahneme, je len pol 4. Stúpame do posledného sedla na trase Col sú Vallon (2531 m.n.m.). Keď rozhýbeme nohy, tak to ide celkom rýchlo. V sedle si urobíme fotku.
Chceli sme prejsť až k jazeru Lac Lauvitel, ale nevieme či tam je nejaké miesto na spanie. K tomu je to ďalších 1000 výškových dole na 4 km. Chytáme hore signál, tak konečne dávam dokopy blog a Jozef pozerá časovku TdF. Na mape sú vyznačené miesta na spanie kúsok pod nami, tak teda ostávame tu, vo výške 2350 m, s pekným výhľadom.
Je tu už jeden Francúz. Ešte je skoro a nemali by sme stavať stan, tak iba rozložíme tyvek a oddychujeme. Po chvíli sa Francúz pristaví a lámavou angličtinou sa rozprávame. Má kamaráta zo Slovenska, ktorý má agrofarmu v Tatrách. Potom aj o tom, že slovenské medvede sú v Pyrenejách, lebo pred pár rokmi tam mali už iba tri kusy, tak si boli zobrať ku nám. Je botanik, tak má pocestovaných veľa národných parkov a rezervácií. Snažil sa nám dať nejaké tipy na turistiku v Alpách a my sme sa mu snažili vysvetliť, čo ešte máme v pláne, ale jazyková bariéra bola veľká. Resp. Moje porozumenie francúzskej výslovnosti a jeho porozumenie nefrancúzskej výslovnosti. Po 19 staviame stan a Jozef varí cestoviny s našou sušenou zmesou a syrom. Máme tam niečo horké, tak to nie je také dobré ako včera, ale aj tak to zjem lebo by som sa v noci zobudila na strašný hlad. Zajtra nám ostáva už iba dôjsť posledných 16km späť do Le Bourg d’Oisans. Vypíname teda budík a užívame si poslednú noc na GR54.
