20.7. Štvrtok
18,79 km – 1808 m hore – 865 m dole
Budík máme na 6:30. Vyspala som sa asi až moc dobre a som z toho nejaká unavená. Raňajkujeme pain au lait s pralinou (miestna obdoba nutely v plastovom obale). Prebaľujem si celý ruksak a 5 minút strávim hľadaním rukavice. Keď už som sa zmierila s tým, že som ju stratila, našla som ju v kapucni páperky, ktorú aom mala na sebe. Rýchlo to potom balím vybavujem hygienu lebo musíme na autobus. Sme v sklze, tak miestami aj pobehneme, lebo nám je málo celý deň chodiť. Prídeme na zastávku a zistíme, že ten autobus vlastne nejde. Nevadí, o 15 minút ide ďalší zo stanice. Ideme autobusom T75 o 8:10 do Grenoble. Lístok kupujeme u vodiča. Jozef sa v autobuse ovonia a vraví „“Páchnem potom“, ja: „Pachneš po čom?“. Po tých dňoch chôdze ma veľmi pobaví aj takýto triviálny vtip. Pred Grenoblom stojíme v zápche. Už aj vzdávame nádej, že by sme stihli vlak, na ktorý máme prestup 10 minút. Nejako sa to rozbehne a my sme na stanici 5 minút pred odchodom vlaku. Rýchlo sa snažíme vytlačiť si lístok na pekelnom automate. Podávame heroický výkon, lístok máme a bežíme na vlak. Vbehneme do to, ktorý by to mal byť a iba sa uisťujem u cestujúcich, že sme naozaj správne. Teraz smerujeme do Chambéry, kde potom prestupujeme do Modane. V Chambéry si dáme kávu a kebab, a doobijame ešte veci.
Osobným vlakom ideme do Modane. Už v stanici má meškanie. Ja si vo vlaku pospím a nakoniec prichádzame s hodinovým meškaním.
V biopotravinách ešte dokupujeme bagetu, broskyne a Jozef si dal nejaké mieste bylinkové pivo. Už má v ruke šalviové, ale to si všimol, tak teda skončil s materinou dúškou. Také mu aj na Kysuciach môžem zmixovať.
Ideme sa túlať po národnom parku Vanoise. Začíname vlastne na trase GR 55, ktorá má 60km a smeruje do Tignes. Nemáme presný plán trasy asi ju celú ani neprejdeme. Je pred nami najdlhšie stúpanie, čo sme zatiaľ mali. 1730 výškových metrov do sedla Col de Chaviére (2796m.n.m.) na 11,2 km. Vyrážame o pol 3. Najprv to ide veľmi strmo cez les. Nohy moc nespolupracujú. Oddych im asi moc nepomohol. Keď vyjdeme nad les je síce teplejšie, ale začínajú aj výhľady.
Je tu fakt nádherne. Nedivím sa, že si to tu Francúzi, tak chránia. Vo výške 2400 m si dávame pain au lait s pralinou, aby sme mali silu na posledných pár kilometrov.
V sedle sme za 4 hodiny. Už je v tieni, lebo slnko zašlo za horu. Je tam dosť zima. Otvoril sa nám parádny výhľad na dolinu, s Mont Blancom v pozadí. Vynárajú sa nám spomienky na minuloročnú Tour du Mont Blanc.
Je pred nami ešte 6 km cesty. V tomto národnom parku je zakázané spať úplne. Dovolené je iba na niektorých chatách, ktoré na to majú vyhradené miesto a je treba si to rezervovať dopredu. My to dnes potiahneme mimo národný park.
Aj tu je veľa svišťov, ale zdajú sa byť menej plaché. Nižšie časti okupujú kravy, tak sa trochu začíname obávať či nájdeme nejaké miesto na stan.
Nakoniec to skladáme pri rieke, kde je podmočená pôda, ale nájde sa tam akurát suchší štvorec na stan. Je mi dosť zima a som dosť unavená.
Rýchlo staviame, dávame takú letmú očistu v ľadovom potoku a Jozef varí večeru. Overenú klasiku, zemiakovú kašu s tuniakom, cesnakom a bujónom. Dnes ešte aj s parmezánom. Rýchlo zjeme na striedačku jednou lyžicou. Nie je tu signál, tak celý blog odkladám na zajtra. Nemám silu ani vyjsť von a umyť zuby. Umyjem ich v stane a vypľujem do hrnčeka, ten si ráno umyjem. Ihneď zaspávam.
0 Comments