Rota Vicentina – deň 4
Rogil – Arrifana
Pondelok, 25.12.2023
24,05 km – celkovo 123,11 km
Vstávame neskoro. Po tom proseccu sa mi nechcelo vstávať. Pri rannom balení má doštípe ďalších 10 komárov. Ale zasa nemáme kondenz. Nemôžeme mať všetko, buď komáre alebo kondenz. Vychádzame pred 9. Dnes sa mi fakt nechce. Začíname po spevnenej ceste a smerujeme do 5 km vzdialeného mesta Aljezur. Je to historické mesto s hradom, tak sme sa tam trochu potrajdali.
Inak je vyľudnené, ale mačičky sú.
Potom ideme celkom dokopca cez nejaký opustený rezort a cez korkový les. Stále po asfalte, smerujeme k oceánu.
Dôjdeme ku populárnej pláži Praia da Amoreira, kde je veľa surferov. Je tam aj reštaurácia a my dúfame, že je otvorená. Máme šťastie, akurát otvárajú, tak si dávame kávu, pastel de nata a chocolate cake.
Už sa začínam trochu cítiť špinavo, tak kontrolujem či náhodou nie je nejaké vhodné ubytko v okolí za dobrú cenu. Bingo! 10 kilometrov od nás, priamo na trase a pri pláži. Hneď ho zajednávam. S vidinou sprchy sa ide lepšie. Pokračujeme okolo ďalšej celkom plnej pláže, pri ktorej si dávame obed (chleba so sardinkovou paštétou, syrom a šunkou).
Vyzerá, že na pláži trávia vianočný čas aj rodiny. Piknikujú a popíjajú, deti sa šmýkajú na piesku. Potom to máme 5 km po útesoch s výhľadmi.
A nakoniec už iba cez les do dediny Arrifana, kde máme ubytovanie. Je to tu aj viac frekventované a stretáme ľudí na koňoch. Keď zíjdeme z chodníka na cestu prezúvam sa do sandálov, nech prevetrám nôžky. Ozaj potrebujú umyť, tak ideme na pláž.
Check- in je až od 16, tak ideme konečne skúsiť oceán. Najprv ho idem iba zmerať, má 16,8 stupňa, čakala som menej. Jozef varí kávu a ja píšem blog.
Potom sa vyberie ako prvý do mora. Vyzerá, že si to dosť užíva. Idem teda aj ja, veď to je teplejšie ako Uherecká priehrada. Bola to celkom sranda, len potom už začalo byť zima na nohy, tak som išla von. Na pláži som trochu oschla a prezliekla sa, a išli sme na hotel. Jozef po ceste šomre ako veľmi nemá rád piesok a slanú vodu. Ešte, že sme sa vybrali na trek, ktorý sa ide prevažne po piesku okolo oceánu. Ubytuje nás veľmi milá dievčina, ktorá po prezretí našich pásov povie: “Aaa, Slovenia!”. Po tom ako ju opravíme sa ospravedlní a hovorí, že sme prví Slováci, ktorých ubytovala, tak ďalších už asi povie dobre. Dali nám aj lepšiu izbu ako sme si zaplatili, tak sme radi. Sprcha naozaj padla vhod. Moje vlasy to už potrebovali, aj keď ten wet look mi celkom pristane. Ešte namočím nejaké ponožky a spodné prádlo, ktoré si potrebujeme oprať a ideme na západ slnka, a večeru.
Nájdeme jeden otvorený podnik, ktorý začína variť až o trištvrte hodiny, tak ideme hľadať ďalej. Keďže sme mali tak málo nachodené, Jozef sa ide pozrieť do ďalšej dediny. Nevieme či to je otvorené, tak ja ostávam na izbe, že mi napíše. Našiel tam Jordánsku Al Bilal, tak idem za ním. Je to 1,5 km. Dám si falafel wrap XL a Jozef vysmážané kalamáre. Hrá tam dosť zlá arabská hudba, ale jedlo je dobré. Jozefovi najviac chutila mrkva, niežeby to ostatné bolo zlé, len tá mrkva bola exkluzívna. Ešte si dáme prechádzku späť a sme na tom istom počte krokov ako keď kráčame celý deň.
